Silvia Lakatošová (47), riaditeľka Miss s dcérou Valentínkou (6)
Najskôr sa vás opýtam, ako ste prázdninovali?
S odretými ušami sme stihli vycestovať ešte cez jarné prázdniny. Boli sme dva týždne na výletnej lodi a domov sme sa vrátili 1. marca. Pár dní na to sa už všetko zatvorilo. Už na lodi sme vedeli, čo sa deje, merali nám každé ráno teplotu. Po nás na loď prišiel Oliver Andrásy, míňali sme sa s ním. Keď sme sa vrátili na Slovensko, v predstihu sme si urobili potravinové zásoby. Inak cez leto sme cestovali po Slovensku a boli sme napríklad v Haliči, kde sa narodil môj ocinko, Christián tam chytal ryby, zaúčal aj Valentínku a robili sme si výlety po okolí.
Neobávali ste sa pustiť Valentínku do školy, keďže máme druhú vlnu koronavírusu?
Neobávala som sa. Myslím, že ak by sa niečo vyskytlo, upozornili by nás na to dopredu. Spolieham, samozrejme, na zodpovednosť rodičov, že nepustia do školy choré dieťa. Bolo načase, aby decká už nastúpili na riadne vyučovanie. Aj náš starší syn Christián sa už tešil, že vypadne z domu a bude medzi spolužiakmi.
Deti ale budú musieť sedieť celé hodiny v rúškach...
Celkom nerozumiem tomu deleniu, že prvý stupeň nemusí a druhý áno, neviem, či to dokáže vírus rozoznať. (smiech) Deti sa predsa budú stretávať napríklad na obede. Nič sa nedá robiť, minister dal takéto nariadenie a musíme sa toho držať. Uvidíme, čo prinesie prax.
Valentínka, tešila si sa do školy?
Veľmi som sa tešila na obedy, na učenie a čítanie. Viem písať svoje meno a čítať sa naučím, i keď trošku už viem aj čítať. Teším sa na spolužiakov aj na pani učiteľky, aké budú. Do tej istej školy chodí aj môj brat, to je super.
Podľa čoho si si vyberala školskú tašku?
Najprv som chcela bábikovskú, ale nakoniec som si vybrala na internete s pandou. Maminka povedala, že musí byť dobrá na chrbátik, tak sme hľadali podľa toho. Mám aj rovnaký peračník a desiatovník, ktorý mi k taške ladí.
Ako ste prežívali karanténne obdobie, keď sa deti museli učiť doma?
Bola som učiteľkou ôsmich predmetov. Minula som asi tri kartóny papierov, lebo každé jedno učivo som Christiánovi vytlačila a prešla som si to s ním. Od rána do večera som pripravovala materiály, označovala farebnými fixami, aby v tom mal prehľad. Manžel mi hovoril, že som trochu prepiata, že to beriem príliš vážne. Kým ale nabehol ten systém, tak to dalo asi všetkým poriadne zabrať. Jedna pani učiteľka ich učila cez skype, druhá cez inú aplikáciu, mali sme milión hesiel... Museli sme sa v tom zorientovať a nájsť svoj systém. Museli sme mať presne napísané, čo kedy odovzdať. Z mojej skúsenosti to viedlo deti k väčšej samostatnosti a k poznaniu, že sa dá študovať aj online.
Keby museli deti ostať znovu doma, už ste pripravení...
Na jednej strane by to bolo ľahšie, keďže už je nastavený nejaký systém a nabehli by tam, kde skončili. Už by som to asi tak veľmi neprežívala a hlavne som ešte vtedy vyselektovala veci, ktoré sú potrebné, a ktoré menej dôležité. Určite sa teším, že sú naspäť v škole a verím, že sa to nevráti do tých marcových koľají.
Obávate sa niečoho v súvislosti s koronou?
Mám pocit, že ľudia na to kašlú a neberú to tak vážne ako prvú vlnu. Toho sa obávam, že to zľahčujú. Slováci sú na druhej strane ale národ, ktorý si pomáha, vie sa zomknúť a ak by to nejako viac prepuklo, vieme byť poslušní a zodpovední voči sebe aj ostatným.
