Samozrejme, že sme zvedaví aj na to, či má oslávenkyňa nejaké povahové črty s televíznou postavou babky Roznerovej. Po chvíli premýšľania povie: „Postava bola tvrdohlavá, taká ,sekerka‘, ale ja taká nie som. Nikdy som nemala rada rozbroje. Myslím si, že viem ustúpiť. Na pľaci sme sa stretli vždy v dobrej nálade a v dobrej pohode, však, Ivan?“ obráti sa na seriálového dedka Zoliho a ten okamžite pritaká: „Mne sa s tebou hralo veľmi dobre. A nielen v tomto seriáli. My sme sa poznali ešte ako študenti na VŠMU. Ty si bola o rok vyššie v ročníku,“ spresní Letko, čím však vo svojej kolegyni prebudí hašterivú babku Roznerovú z Búrlivého vína: „To mi musíš stále pripomínať, že si mladší?!“ prekára ho, hoci len naoko, tak ako v seriáli, na čo však dostane džentlmenskú odpoveď: „To nie je o veku, to je o skúsenostiach. Ty máš viac skúseností!“ zasmeje sa Letko. „To vzájomné poznanie sa pretavilo aj do seriálu. Aj keď sme sa v Búrlivom víne hašterili a doberali, finále končilo dobre. Bola to ideálna súhra dvoch hercov,“ dodá Letko.
Zábava na pľaci
Kým spolu debatujeme pri káve a zákuskoch, obom hercom sa spomienky na nakrúcanie seriálu viac a viac vracajú. „Spomínam si na jednu scénu, ale je to trošku morbídne,“ upozorní nás Letko a keď mu naznačíme, nech len pokojne pokračuje, vysvetlí, o akú scénu išlo. „Ja som si tam ako dedko Zoli vymýšľal rôzne veci. Raz som vliezol do truhly, aby som vedel, ako budem vyzerať a ako sa budem cítiť, keď to bude aktuálne. Keď som ležal v truhle, zavolal som Evičku – babku Anku, nech sa ide pozrieť. Predpokladal som, ba bol som presvedčený, že sa bude veľmi smiať. Ešte som si chcel dať od nej poradiť, či si mám dať ruky na prsia alebo na pupok. A ona, keď ma uvidela v truhle, rozplakala sa. Uverila tomu, že skutočne odídem... Tá scéna sa musela prerušiť a opakovať,“ opíše situáciu Letko a potom vyzdvihne zaujímavý moment: „Keď sa začalo točiť, ja som mal prvý filmovací deň vôbec. A dokonca som mal aj posledný – s Evičkou.“ A práve na poslednú klapku spomína s veľkou dávkou nostalgie. „Bol som z toho trošku smutný. Aj som si myslel, že je to moja labutia pieseň. Odvtedy som ešte mal menšiu rolu v Oteckoch. Myslím si, že už meliem z posledného. I keď mlynček by ešte mlel, len materiál doňho mi chýba,“ naznačí, že by sa ešte rád postavil pred kameru.
„S obdivom čítam články o tom, že v Amerike obsadzujú aj 80-, 90-ročných hercov. Keď vládze, dajú mu rolu. To je podľa mňa fajn. Vždy som sa tešil na robotu, aj na to učenie textov doma. Isteže, ide to už pomalšie, ako keď som mal tridsať, ale zvládol by som to.“
