Na mieru úmrtnosti mali veľký vplyv vek, prechádzajúce ochorenia a to, či musel byť pacient napojený na pľúcnu ventiláciu. V tomto prípade sa úmrtnosť zvýšila až na 53 percent. Úmrtnosť pacientov, ktorí umelú pľúcnu ventiláciu nepotrebovali, predstavovala 16 percent. Až 72 percent pacientov starších než 80 rokov, ktorí boli napojení na ventiláciu, zomrelo na ochorenie COVID-19.
Na pľúcnu ventiláciu bolo napojených celkovo 1727 z 10 021 pacientov. Priemerný vek pacientov, ktorí potrebovali nemocničnú starostlivosť, bol 72 rokov. Vo veku 18-59 rokov bolo 29 percent ľudí, ktorí sa dostali s koronavírusovým ochorením do nemocníc. Hospitalizovaní pacienti s COVIDom-19 najčastejšie trpeli podľa štúdie vysokým krvným tlakom (53 percent), cukrovkou (28 percent), srdcovou arytmiou (27 percent), zlyhaním obličiek (23 percent), zlyhaním srdca (20 percent), chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (14 percent) a obezitou (šesť percent), píše denník Die Welt. V nemocniciach na koronavírus SARS-CoV-2 zomrelo 25 percent hospitalizovaných mužov a 19 percent žien.
Výskumníci analyzovali údaje viac než 10 000 poistencov AOK, ktorí sa nakazili novým druhom koronavírusu a v období od 26. februára do 19. apríla boli prijatí do 930 nemeckých nemocnicníc. Infikované osoby strávili v nemocnici v priemere 14 dní. Hospitalizácia tých, čo nepotrebovali pľúcnu ventiláciu, trvala o niečo kratšie - 12 dní. "Sú to dôležité čísla, aby sme sa pripravili na druhú vlnu pandémie. Neočakávame však problémy s bežnými nemocničnými lôžkami - a to ani pri vysokom počte nakazených," povedal šéf výskumnej skupiny WIdO Jürgen Klauber.
Vďaka decentralizovanému systému zdravotnej starostlivosti dokázalo Nemecko výrazne zvýšiť svoje kapacity na liečbu pacientov s COVIDom-19 a nedošlo tam ani k preťaženiu nemocníc, ako to bolo napríklad v Taliansku. V Nemecku dosiaľ evidujú 206 926 prípadov nákazy vrátane 9128 úmrtí.
