Ekonomika padá, desiatky tisíc pracovných miest sú v ohrození, všetci budeme mať hlbšie do vrecka. Ťažká doba si vyžiada daň aj na našej psychike. Ako vidí pandémiu a jej dopady na naše životy psychiatrička Ingrid Janošková zo Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku?
Ako tie dlhé týždne pandémie ovplyvnili psychické zdravie Slovákov?
Ja sa viem skôr vyjadriť k tomu, ako koronakríza ovplyvnila našich pacientov. Boli sme prekvapení, že v rozhovoroch s našimi pacientmi nebola táto téma až tak veľmi prítomná. Možno tak desať ľudí malo naozaj strach z choroby. Najviac sa obávali, že by mohli niekoho nakaziť. Pri ťažkých depresiách sú totiž časté bludné predstavy a pocity samoobviňovania. Našich pacientov však viac rozrušili vedľajšie efekty korony – karanténa, obmedzené fungovanie ambulancií a tí, ktorí boli u nás hospitalizovaní, nemali taký komfort ako zvyčajne, nemali rehabilitácie, vychádzky... Znášali to však statočne. Ani pre nás, zdravotnícky personál, to nebolo jednoduché. Každý jeden pacient, ktorý prišiel do nemocnice, predstavoval možné riziko.
Zaznamenali ste zvýšený príjem pacientov do nemocnice?
Nie, sami sme boli z toho prekvapení. Ako som povedala, mali sme naozaj iba zopár prípadov, keď k nám prišli ľudia pre koronu. Zhoršili sa však úzkostné poruchy, laicky sa im hovorí hypochondrické. Myslím si, že občania o korone neboli informovaní práve najšťastnejším spôsobom. Veľa sa zdôrazňovalo, aká je to hrôza, menej sa hovorilo o tom, čo všetko môžeme spraviť pre to, aby sme pandémiu zvládli. Tiež mi chýbal pozitívnejší pohľad médií. Načo nám televízie ukazovali tie vojenské konvoje, ktoré odvážali rakvy v Taliansku?
Nestúpol v týchto ťažkých časoch počet alkoholikov?
To sa nemáme ako dozvedieť, ale je pravda, že záujem o protialkoholickú liečbu neustáva. Ale keď sa pacientov pýtame na dôvody, nevychádza nám z toho, že by pili práve pre koronu.
Zdravotné riziká pandémie máme, zdá sa, za sebou. Strach z choroby nahrádza iný strach – strach o zamestnanie, živobytie... Príde až teraz ten najväčší nápor v psychiatrických ambulanciách?
Ľuďom býva čoraz viac úzko. Berú si hypotéku, aby mali kde bývať, s tým súvisí potreba mať príjem, byť zamestnaný... A to je teraz pre mnohých v ohrození. A aj tí, čo zamestnanie majú, čelia tomu, že v ňom nie sú spokojní, ale nemajú na výber. Tiež v rodinách dochádzalo v čase karantény oveľa viac k napätiam, lebo ľudia zrazu boli nútení tráviť čas spolu. Čiže, pribúda nám pacientov, ktorí majú problémy vyvolané potlačovaním nespokojnosti. A bude to narastať, len teraz to príde.
Ako na nás vplýva nosenie rúšok?
Predsa len, zrazu sme boli ukrátení o dôležité informácie, ktoré vieme vyčítať z ľudskej tváre. Nosenie rúšok nás ovplyvnilo viac, ako si dokážeme pripustiť. Pri psychiatrickom vyšetrení popisujeme do lekárskej správy, akú má pacient mimiku, črty tváre, a toto zrazu absentovalo. Mohli sme sa riadiť iba očami. Naši pacienti to tiež zvládali veľmi zle. Stavy úzkosti bývajú spojené aj s pocitom nedostatočnosti dýchania a pri rúškach sa tieto pocity ešte zhoršili.
