Minister dopravy Andrej Doležal si však myslí, že je to splniteľný cieľ! Vodiči by sa tak už budúci týždeň mohli premávať po novom Lužnom moste, či využiť rýchlocestu z centra smerom do Dunajskej Lužnej (okr. Senec). Najdôležitejšia križovatka, kde sa križujú diaľnice D1 a D4, zostane však ešte nedokončená.
To, či budú takmer všetky úseky bratislavského obchvatu D4/R7 vrátane Lužného mostu pre verejnosť otvorené už 26. septembra, závisí podľa Doležala od toho, či koncesionár dovtedy odstráni všetky chyby a „nedorobky“. Otvorenie sa zatiaľ netýka dvoch úsekov D4 medzi Ivankou pri Dunaji (okr. Senec) a Čiernou Vodou (okr. Galanta), ktoré prídu na rad počas októbra. „Nie som si istý, či už v nedeľu budem strihať pásku. Nezávisí to odo mňa, ale od koncesionára. Podľa doterajších signálov, ktoré dostávam, by to mohol stihnúť,“ povedal Doležal v rádiu Expres.
Križovatku ťažko urýchliť
Ani po otvorení všetkých častí obchvatu sa však stále nebude môcť využívať naplno. Najdôležitejšia križovatka, kde sa pretínajú dve diaľnice D1 a D4, zostane aj naďalej zatvorená! Nie je totiž súčasťou projektu D4/R7, pod záštitou ju má v samostatnom projekte Národná diaľničná spoločnosť. Hoci po mediálnom tlaku ministerstvo dopravy už spustilo verejné obstarávanie, podľa Doležala je ťažké celý proces výstavby urýchliť.
„Nie je možné urobiť priame výberové konanie, keďže nejde o mimoriadnu udalosť. Tou by bol napríklad zosuv svahu či pád mosta z dôvodu povodne,“ vysvetlil Doležal dôvody, prečo nie je možné vybrať zhotoviteľa priamo. Výstavbu najdôležitejšej križovatky podľa neho predlžuje aj fakt, že sa musí stavať za plnej prevádzky oboch diaľníc.
Taktiež podľa neho nie je možné spätne požiadať o dostavanie križovatky koncesionára, ktorý stavia obchvat. Bolo by to podľa neho v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Rýchlosť výstavby však bude pri výbere uchádzačov podľa neho rozhodujúca.
„Ten, kto križovatku postaví rýchlejšie, ale drahšie, bude mať väčšiu šancu,“ vysvetlil Doležal. Predpovedať, kedy bude dokončená, je podľa neho ťažké. Predseda predstavenstva NDS Juraj Tlapa by bol rád, ak by bolo prepojenie D1 a D4 hotové o tri a pol roka, no reálen to vidí neskôr. „Päť rokov je realita,“ povedal.
Dostavanie obchvatu nemusí byť dobrou správou
Ján Buocik, bratislavský krajský poslanec, predseda Komisie dopravy
- Je veľkou otázkou, či tento obchvat Bratislave ako mestu naozaj pomôže. Koľko ciest v smere do mesta postavíte, toľko ciest aj zaplníte. Cieľom by malo byť skôr posilniť železničnú dopravu, nie uľahčovať ľuďom najmä z juhu Slovenska cestovať do Bratislavy autom.
Autá z obchvatu, samozrejme, nakoniec skončia v meste, ktoré už teraz nastavuje prísnu parkovaciu politiku. Po jej zavedení už vodiči nebudú môcť parkovať zadarmo, a preto si dvakrát rozmyslia, či prídu do Bratislavy autom. Rýchlostná cesta R7, ktorá spája Bratislavu so Šamorínom a Dunajskou Lužnou, môže byť nakoniec poloprázdna. Bojím sa, že križovatka D1/D4 nebude dokončená skôr ako v roku 2026.
