Osud bol k nemu veľmi krutý. Prvá manželka mu zomrela na rakovinu a zákerná choroba mu zobrala aj syna. Keď už sa zdalo, že našiel šťastie po boku druhej manželky, s ktorou mal dcérku Paulušku (4), zomrel zákernou rukou vraha. Zahynul pri obrane svojich žiakov a školy, ktorú nadovšetko miloval. Prišli sa s ním rozlúčiť všetci, ktorí ho mali radi a ctili si ho. Na pohrebe prečítali aj list od prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá mu vzdala hold za jeho statočnosť.
Najviac sa všetkým tlačili slzy do očí, keď zneli posledné slová do neba pre statočného Jaroslava od jeho milujúcej manželky Márie, s ktorou mal dcérku Paulušku (4): „Jarko bol úžasný človek s veľkým srdcom, žijúci pre svojich najbližších, nesúci v sebe dobro a lásku, ktorou nás zahŕňal a ktorú dal aj iným. Život bez Jarka si neviem predstaviť. Mám pred očami jeho láskavú tvár, úprimné oči, ťažko sa dá uveriť, že tu už nebudem s ním. Len pred pár dňami sa s nami tešil zo života. Jarko bol pre mňa aj malú Paulušku stelesnením bezpečia, pohodlia, lásky a nehy. Mal rád všetkých, každú bytosť, rastlinku aj zvieratko a neustále to učil aj malú Paulušku. Bol to najlepší manžel a priateľ, spriaznená duša. Bol odvážny, múdry a rozvážny, doteraz je mojím vzorom...“
Manželka Mária mu poďakovala za všetko, čo pre ňu a malú dcérku stihol urobiť. „Nestihla som sa s ním rozlúčiť a povedať mu, ako veľmi som ho milovala a Pauluška tiež, hoci on to vedel. Jarko chcel Paulušku veľa naučiť. Lyžovať, bicyklovať, plávať, hrať volejbal, milovať hory, čítať knihy, chcel ju učiť slovenčinu. Odovzdal jej veľkú časť zo seba. Život má svoje ťažké stránky, ale s Jarkom išlo všetko ľahšie. V stredu pred týždňom som ani nepomyslela na to, že s ním prežívam posledné chvíle. Bol človek žičlivý, na seba zabúdal, skromný, vždy nápomocný. Čo sľúbil, to splnil. Jeden z posledných sľubov už však nesplnil. Že tu bude so mnou a s Pauluškou aspoň 20 rokov a bude s ňou na stužkovej tancovať. A často to hovoril... Nikdy na teba nezabudnem a tvoje srdce budem cítiť biť v mojom i Pauluškinom. Ďakujem ti, Jarúšik môj, za všetky roky, ktoré sme spolu prežili. Najviac ti ďakujem za Paulušku, lebo bez nej by som to nezvládla. Staral si sa o ňu ako o najdrahší poklad v celom vesmíre. Neviem uveriť, že už nebudem so svojím mužom,“ odkázala mu oddaná manželka Mária.
