Posledný turnus si pre koronavírus predĺžila na 6 týždňov. Po príchode ju na hraniciach čakal milujúci manžel Milan (56), ktorý s ňou dobrovoľne išiel do karantény v Trenčianskych Tepliciach. Tam zažili úplný šok, keď ich ako manželov chceli od seba oddeliť. Test na COVID-19 totiž vyšiel Marte pozitívne a jej manželovi negatívne.
„Z pandémie som mala strach,“ otvorene priznáva Marta. „Ako prvá z okolia môjho klienta som chodila nakupovať s rúškom, rukavicami, okuliarmi a s dezinfekčnými prostriedkami. Po čase som sa dokonca dohodla s dcérou klienta tak, že nakupovala ona a nákup nechávala na dvore. Zostala by som v Rakúsku možno aj dlhšie, ale kolegyňa na striedanie by nič nezarobila, takže som išla na Slovensko.“
Martu prišiel na hranice vyzdvihnúť milujúci manžel Milan, ktorý bol ochotný ísť spolu s ňou do štátnej karantény. „Pol dňa sme čakali, kam nás zaradia, čomu pri registrácii online nerozumieme,“ posťažovala sa Marta, ktorá napokon s manželom putovala do Trenčianskych Teplíc. „Trvalo týždeň, kým nám urobili test. O deň som s hrôzou zistila, že som pozitívna,“ povedala zjavne šokovaná žena, ktorá vôbec netuší, kde sa mohla nakaziť.
„Chránila som sa, ako to len išlo. Od 83-ročného klienta, ktorý nikam nechodí, som sa asi nenakazila,“ podotkla Stropkovčanka, ktorej manžel mal negatívny test. Milana, ktorý je v karanténe len kvôli nej, chceli od manželky oddeliť. „Museli sme bojovať, aby to neurobili. Ale zároveň nám nechceli poskytnúť izbu s balkónom, aj keď boli voľné,“ posťažovala sa žena, ktorá zatiaľ nepociťuje akékoľvek príznaky choroby. „Žiadna teplota, bolesti hlavy, nič. Chcela som si dať na vlastné náklady urobiť krvné testy. To mi nedovolili, vraj to nie je spoľahlivé. Takže nezostáva iné, len čakať do utorka. Keď budeme negatívni, o 2 dni testy zopakujú. Pri ďalšom pozitívnom tu môžeme byť zase 2 týždne,“ povzdychla si.
Strava v štátnej karanténe je podľa Marty dobrá, ale prevažuje v nej mäso a je tam len minimum zeleniny. „Je to veľmi sýte, pričom my sa vôbec nepohybujeme. Tak už sa delíme len o jednu porciu,“ prezradila statočná žena. „Nakúpiť nám nechcel nikto z ubytovne. Našťastie sme cez internet našli ochotného pána, ktorý zájde do obchodu. Začína to byť poriadny nápor na psychiku. Aby sa napokon nestalo, že sme sem prišli zdraví a odídeme chorí. Nevieme sa dočkať, kedy sa konečne dostaneme domov,“ uzavrela východniarka.
