Ako Johnson oznámil, zákaz áut s benzínovým, naftovým a hybridným pohonom začne platiť už od roku 2035, zatiaľ čo Británia tento zákaz pôvodne plánovala od roku 2040. Británia sa zaviazala, že emisie skleníkových plynov zníži na nulu do roku 2050 a podľa Johnsona musí svoje aktivity na dosiahnutie tohto cieľa urýchliť.
Šéfka britskej pobočky organizácie Greenpeace Rebecca Newsomová na Johnsonove vyhlásenie reagovala, že iba čistá doprava stačiť nebude. Podľa nej sa musí zmeniť uvažovanie aj v iných oblastiach, pri výstavbe domov či pestovaní plodín.
Krok Británie však predstavuje výraznú podporu pre elektromobily, na druhej strane, v prípade, že Britov budú nasledovať ďalšie krajiny sveta, bude to znamenať zásah do biznisu ropných producentov a transformáciu celého automobilového sektora.
V poslednom období viaceré mestá oznámili ekologické plány v automobilovej doprave, zatiaľ sa dotknú najmä vlastníkov naftových áut. Po emisnej kauze Volkswagenu starostovia Paríža, Madridu či Atén uviedli, že do roku 2025 plánujú zakázať vstup naftových áut do centier metropol. Európska únia zároveň zaviedla od septembra 2018 nové, prísnejšie testy emisií.
Francúzsko okrem toho pripravuje zákaz používania áut na fosílne palivá do roku 2040 a nórska vláda si stanovila nezáväzný cieľ mať v krajine do roku 2025 iba autá s nulovými emisiami.
