Z gauča v obývačke sa nehľadí na televízor, ale von oknom, každá izba má svoju kúpeľňu, všade je kopec kvetov a zmestil sa sem aj lacný výťah.
„Vyrastala som u babičky na chalupe, takže k pôde a rodinnému domu som mala vždy veľmi blízko,“ začína herečka Zuzana Vačková rozprávanie o svojom vysnívanom bývaní. „Potom sme s rodičmi bývali v byte, najprv na bratislavských Dolných Honoch a potom v Karlovej Vsi. Vždy som však túžila po priestore, kde bude záhrada, kde budem mať možnosť vybehnúť von. Rodinný dom je pre mňa životná potreba.“
A túto životnú potrebu si naplnila pred desiatimi rokmi v Chorvátskom Grobe pri Bratislave. „Tento dom som vyslovene stavala podľa toho, akú som mala predstavu o bývaní. Dá sa povedať, že som si splnila svoj sen.“ Chcela napríklad, aby všetky izby mali svoje súkromie, takže v každej jednej je zároveň kúpeľňa a túžila aj po tom, aby centrom života jej rodiny boli obývačka, terasa a záhrada. „A to sa mi podarilo! Celý dom som navyše koncipovala tak, aby tu deti a zvieratá mohli slobodne behať a aby som sa nemusela stresovať, že pozor, nešliapte mi na podlahu, lebo bude špinavá. Žiť tak, aby sme si to tu mohli užívať a nielen upratovať,“ prízvukuje herečka, ktorá si od začiatku uvedomovala, že budú problémy s dopravou do Bratislavy.
„Ja však nechodievam úplne pravidelne každý deň ráno do práce na pol ôsmu, takže mi to až tak neprekáža a dcérka sa naučila chodiť do školy vlakom,“ vysvetľuje. Mimochodom, túto domácnosť tvoria okrem Zuzany a jej pätnásťročnej dcéry Marušky aj herečkin otec, kocúr Huncút a dvaja psíci.
Televízor na Sagana
Ako sme spomínali, rodina spolu najčastejšie okupuje priestrannú obývačku. „Trávime tu veľmi veľa času. Kedysi bol gauč otočený k televízoru, no ja som zrušila pohľad na televízor a nahradila som ho pohľadom von oknom. Televízor nám tu ostal iba maličký, ktorý púšťame len vtedy, keď starký potrebuje pozerať Sagana alebo nejaké veľmi dôležité správy. Inak tu veľmi radi sedávame a hrávame rôzne spoločenské hry.“
Ako domáca pani vraví, jej srdcovkou sú obrazy, ktoré zdobia všetky voľné plochy a niektoré z nich dokonca namaľovala Maruška. A kde nie sú obrazy, tam sú kvety. „Keby bolo na mne, spravila by som si tu botanickú záhradu, ale nemám toľko času, aby som sa o kvetinky starala. Niektoré z tých, čo tu mám, sú so mnou aj dvadsať rokov, niektoré prichádzajú a niektoré zase odchádzajú, keď ich v lete nepolievam dostatočne často. Keď vidím, že listy idú nadol, pomyslím si: jéééžiš, treba polievať!“
Špecifikom v tejto domácnosti je krb, respektíve jeho celoročné využitie. Zuzana vraj vždy túžila mať dom, v ktorom by sa večer mohla dívať na krb sediac v obývačke a takisto sa naň dívať, aj keď rodina obeduje alebo večeria. „Preto keď sme stavali tento dom, robila som úpravy, aby ten krb bol naozaj centrom môjho bývania, čo sa mi aj podarilo. Kúrim nepretržite, aj v lete. Nejde mi o teplo, ale o pohľad do ohňa. Snažím sa dopriať si ho kedykoľvek,“ vysvetľuje.
Poctivo separujeme
Obývačka je prepojená s kuchyňou, v ktorej pani domáca rada varí, ale len keď má čas. „Najradšej robím zdravé veci, ktoré sú uvarené veľmi rýchlo. Piecť už nemusím, prebrala to dcéra.“ Ako sme zistili, táto rodina poctivo separuje odpad. „Ja viem, že sa to sem úplne esteticky nehodí,“ ukáže Zuzana na kontajnery. „Ale hodí sa to k tomu, ako zmýšľa naša rodina, lebo my separujeme veľmi striktne. Plasty, papier, sklo a máme tu nádobu aj na biologický odpad. Trvalo nám dlho, kým sme sa naučili poctivo separovať, bola som lenivá umývať plastové tégliky, ale naučila som sa...“
A zaujmú nás aj heslá, ktorými je oblepená chladnička. „Áno, máme tu papieriky s myšlienkami, ktoré nás sprevádzajú,“ zasmeje sa herečka. „Ja som sem napríklad napísala: Život ti dáva presne to, čo od neho žiadaš. Alebo sa mi veľmi páči: Hovor pravdu, tá je jednoduchá. A ešte tu mám aj recept na jablkové pité ešte od mojej mamičky.“
Výťah pre lenivcov
Na poschodí sa nachádza nočná časť domu, pričom obe podlažia spája výťah. Nie ozajstný, ale taška na povrázku slúžiaca napríklad na transport sladkostí. „Keď je moja dcéra lenivá ísť si dolu po čokoládu, tak mi to spustí a ja jej ju do tohto vložím,“ zasmeje sa Zuzana a nasmeruje nás do svojej kúpeľne. „Toto je moje ďalšie kráľovstvo. Upratovala som, ale viem, že je tu toho veľa, ja už toho skrátka potrebujem veľa,“ vysvetlí a ukáže na celý arzenál kozmetiky. „Som rada, že mám nielen sprchovací kút, ale aj vaňu, pretože sa veľmi rada kúpem. Zapálim si sviečky a oddychujem. Občas tu mám aj asistenta, kocúra.“
Mimochodom, chlpatý krásavec je druh ruská modrá a má povolené chodiť po celom dome. „Som zaťažená na mačky, dlho som zbierala ich sošky, a potom som si kúpila živého kocúra. Keď vyskočí na stôl, hnevám sa naňho, ale až tak mi to neprekáža. Veď mačka je čistotná...“
Prehliadku zakončíme skriňou na topánky. „Čo vám budem hovoriť, na topánky mám slabosť a toto teda zďaleka nie sú všetky, ktoré mám. Ale všetky vám neukážem, aby ste si o mne nemysleli, že som márnivá žena,“ uzavrie so smiechom Zuzana a na záver nám ešte prezradí, ako majú doma podelené povinnosti. „Ocko, najdôležitejší muž môjho života, chodí do obchodu, pomáha mi udržiavať záhradu a venčí psy. Dcérka poctivo študuje, pečie a maximálne si udržiava svoju izbu. No a ja mám na starosti to ostatné, vrátane varenia. Keď potrebujem meniť žiarovky, na to si volám elektrikára a keď treba pokosiť trávu, na to mám záhradníkov, viem si to všetko dobre zmanažovať,“ uzavrie spokojne.
