Tam, kde to bolo možné, sa aktívnym manažmentom podarilo kalamitné plochy obnoviť a rastie na nich mladý pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám. Informovala o tom Martina Petránová zo Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP-u) s tým, že lesníci za toto obdobie vysadili niekoľko miliónov sadeníc.
Tatranská bóra zničila celkovo 12.600 hektárov lesa, z toho 8737 hektárov na území v správe tatranských lesníkov. Vietor poškodil viac ako dva milióny kubíkov drevnej hmoty, ešte do konca roka 2005 sa ŠL TANAP-u podarilo spracovať až 87,8 percenta kalamitného dreva. Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbeta definitívne ukončili v máji 2006. Na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitné drevo mohli spracovať, však museli úplne bez zásahu alebo vo forme tzv. biomasy ponechať v jednotlivých porastoch 15 až 30 percent drevnej hmoty. "Nespracovaná kalamita sa stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz. Do roku 2014 lykožrút zničil takmer 1,3 milióna kubíkov drevnej hmoty, z toho 46 percent v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie," dodala Petránová s tým, že v súčasnosti už počet stromov poškodených lykožrútom presiahol rozsah veternej kalamity z novembra 2004.
Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice sa ŠL TANAP-u pustili aj do projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov. Jeho cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako pred kalamitou, a zároveň schopných plniť spoločnosťou požadované funkcie. "Na plochách, kde sme mohli kalamitu spracovať, už dnes evidujeme mladý, druhovo pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám. Pri umelej obnove využívame prirodzené procesy, to znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny, ako jarabina, breza, vŕba či osika, ktoré sa na jednotlivých plochách vyskytujú, nechávame a dopĺňame len to, čo sa tam už nedokáže prirodzene obnoviť," hovorí riaditeľ ŠL TANAP-u Maroš Petrík.
V rámci tzv. umelej obnovy lesníci od kalamity vysadili doteraz približne osem miliónov sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu listnáče. Najväčšie zastúpenie mali už tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina. Porasty obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, či už pre nedostatok zdrojov semena alebo nevhodnú genetickú štruktúru materskej populácie, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou. Sadenice však sadia aj tam, kde je potrebné urýchlene stabilizovať porasty napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy. "Pritom však využívame výlučne dreviny zodpovedajúce prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku," doplnila Petránová. O približne rovnako veľkú plochu, akú obnovili lesníci, sa vďaka prirodzenému zmladeniu postarala aj samotná príroda.
Obnova lesa pokračuje aj v bezzásahovej zóne, teda v tých častiach TANAP-u, kde platí piaty stupeň ochrany a nepovolili tam výnimku na ťažbu. "Dôležité je, aby ľudia chodili s otvorenými očami po lese, a hneď to uvidia. Aj v tej bezzásahovej zóne je toho zeleného čím ďalej, tým viac, celé je to zmladené. Bolo dávno jasné, že príroda si s tým poradí aj sama, len človek je taký 'rozumný', že chce riadiť prírodu, a teraz konečne vidíme, že nás to začalo dobiehať," skonštatoval riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko. Zároveň upozornil na to, že les, ktorý príroda vytvorila sama, je presne taký, aký má byť v národnom parku.
