Po tom, čo zbadali horieť budovu, kde mala dočasný azyl materská škola, vrhli sa dovnútra a s nasadením vlastného života začali vynášať 35 detičiek, ktoré v tej chvíli sladko spali. V panike, ktorá sa v horiacom pekle spustila, si týchto osem mladých ľudí zachovalo chladnú hlavu. Za ich hrdinské počínanie sú školáci navrhnutí na Detský čin roka.
Deň, ktorý zostane navždy vrytý v ich pamäti – 17. september 2018. ôsmi žiaci základnej školy stáli práve na zastávke, keď zrazu zacítili strašný smrad. Spočiatku si mysleli, že len niekto páli odpad v záhrade. Keď sa však presunuli pred miestny obchod, oblial ich studený pot.
„Tam sme počuli, že niečo puká, a zrazu sme si všimli, že sú to škridly na budove oproti,“ začína opisovať chvíle hrôzy Andrej (15). V tom momente si uvedomili, že v dymiacej budove má dočasný azyl materská škola a niekto zrazu skríkol: „Preboha, veď sú tam deti!“ „My sme si ani neuvedomili ako a všetci sme sa rozbehli do tej budovy. Na nič iné sme nemysleli, len na tie deti,“ dopĺňa ho Igor (15). V tom čase sa totiž rekonštruovala budova materskej školy a dočasne boli detičky umiestnené v obecnom úrade v podkroví. Začal sa boj o život škôlkarov.
Vyniesli ich len žiaci
Ničnetušiace detičky pokojne spali vo svojich postieľkach a paradoxné na celej veci bol fakt, že učiteľky si žiaden požiar nevšimli. „Učiteľky boli zaskočené, my sme okamžite začali vynášať deti von. Ony spali, chceli sme im v kľude povedať, nech idú von, ale to sa už nedalo. Niektoré sa ešte viac zakryli perinou, niektoré začali plakať, že chcú hračky, oblečenie, neostalo nič iné, len ich vynášať na rukách,“ spomína na záchrannú akciu Igor, ktorý s dvoma až troma škôlkarmi pod pazuchou začal vybiehať von.
Podobne hrdinsky sa zachovali aj jeho kamaráti. „Utekali sme, ako sme vládali, bolo to na treťom poschodí. Detičky plakali, boli rozospaté, bolo to hrozné,“ hovorí Andrej. Budova bola v tom čase už celá zahalená v dyme. Pred budovou zostali ich spolužiačky, ktoré spolu s ostatnými ľuďmi zavolali hasičov. „Detičky sme nosili oproti do obchodu, toľko dymu tam bolo,“ dodáva Erika (15).
Nikto im nepomohol
Čo je na celej veci najviac zarážajúce, je fakt, že nikto iný okrem statočných 8 žiakov ZŠ maličkých škôlkarov von z horiacej budovy nevynášal. Správanie ostatných ľudí školákov šokovalo. „Ľudí sa tam zišlo veľa a pozerali sa a dokonca si to fotili a natáčali na mobily, ale nikto nešiel a nepomohol nám,“ krúti hlavou Erika s tým, že najviac ich zarazilo, ako si po ich záchrannej akcii začali robiť zásluhy aj niektorí z okolostojacich, ktorí absolútne nepriložili ruku k dielu.
Mladí hrdinovia sa tak museli otočiť niekoľkokrát, kým nevyniesli všetky deti do bezpečia. Posledného škôlkara vyniesli doslova v hodine dvanástej. „Potom sa horiaci strop zrútil, ešte sa niektorí z nás vrátili skontrolovať celú budovu, či tam ešte niekto neostal, ale to už sa všetko rúcalo a bolo v plameňoch,“ približuje Erika. Vtedy už bolo však všetkých 35 detičiek v bezpečí.
Poďakovanie mamičiek
Správa o požiari sa dedinou začala šíriť ako lavína. Niektorí rodičia, ktorí tam prišli, v panike začali odnášať svoje deti. „Ostatné sme ešte my prenášali do školy. Hasiči prišli, keď už všetky deti boli v bezpečí,“ vysvetlila Erika. Pri týchto spomienkach behá mráz po chrbte každej mamičke. Ich slová vďaky záchrancov dojali k slzám. „Chcem sa im poďakovať za život svojho syna, ale aj v mene ostatných rodičov za to, čo urobili. Sú to ozajstní hrdinovia,“ so slzami v očiach hovorí Ivana Balková (36), ktorá mala v horiacom pekle syna Šimona (6). „Nevieme slovami vyjadriť, ako veľmi sme im vďační. Možno sme to hneď tak nedokázali povedať, ale doteraz nás premáha hrôza pri pomyslení, čo sa tam dialo,“ dodáva Veronika Ešše (30), mamička Damianka (6). Študenti dostali od riaditeľky základnej školy pochvalu a od hasičov medailu za statočnosť. Učiteľka Edita Tisovská ich nominovala na Detský čin roka.
