Pravda je, že o možnosti útoku čínskej armády na Hongkong už dlhšie špekulujú médiá a analytici, keďže stúpenci hongkonskej prodemokratickej opozície už desať týždňov neprestávajú s masovými demonštráciami proti politike šéfky hongkonskej pročínskej administratívy Carrie Lam.
Pravidelne proti nim zasahuje polícia slzným plynom a Peking im opakovane posielal nepriame varovania, že môže prísť zásah aj priamo z Číny. "Správanie sa niektorých radikálnych demonštrantov sa dotklo samotnej hranice princípu "jedna krajina, dva systémy" a nebude tolerované," vyhlásil napríklad už pred troma týždňami hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Keng Šuang.
Demonštranti pôvodne protestovali proti chystanému zákonu o vydávaní ľudí podozrivých z trestnej činnosti z Hongkongu do Číny, no neskôr sa zoznam ich požiadaviek rozšíril. Zákon, ktorý už hongkonská pročínska administratíva medzičasom stiahla, by podľa demonštrantov umožnil, aby čínski komunisti stíhali každého obyvateľa Hongkongu, ktorý nesúhlasí s politikou Číny.
Hongkong prešiel na základe medzinárodných dohôd v roku 1997 spod britskej správy pod správu Číny. Do roku 2047 má podľa týchto zmlúv fungovať na princípe "jedna krajina, dva systémy", čo by mu malo v tomto časovom rámci zaručovať slobodu v otázkach politického systému a spravovania spoločnosti. Čína však podľa hongkonského prodemokratického politického tábora túto dohodu porušuje a už teraz vnucuje Hongkongu svoje predstavy o jeho fungovaní.
