K výnimočným stredovekým nálezom totiž patrili dve desiatky mincových plieškov pripravených na razbu falzifikátov mincí uhorských a českých kráľov, ako aj bronzové labky leva, ktoré mali byť pretavené pre falzifikáty.
Na Pustom hrade sa počas júla uskutočnila 10. sezóna medzinárodnej letnej školy archeológie. Počas nej sa realizoval terénny archeologický výskum na Dolnom a následne na Hornom Pustom hrade. Nových nálezov bolo viac než dosť.
„Odkryli sme v nej stredovekú i pravekú kultúrnu vrstvu s množstvom archeologických nálezov v podobe keramických črepov, zvieracích kostí a kovových predmetov. K výnimočným stredovekým nálezom patrili dve desiatky mincových plieškov pripravených na razbu falzifikátov mincí uhorských a českých kráľov,“ uviedol archeológ Ján Beljak.
Mali aj dielňu
Mince sa na Pustom hrade falšovali zrejme v prvej dekáde 14. storočia, keď bolo na Uhorskom tróne po vymretí kráľov z rodu Arpádovcov bezvládie a na hrade Zvolen - dnešnom Pustom hrade sídlili župani z rodu Balašovcov - Demeter a neskôr jeho synovec Donč. Peňazokazci mali na Pustom hrade dokonca postavenú aj dielňu a pravdepodobne pracovali pod patronátom silného feudála.
Ojedinelým objavom je stredoveká bronzová nožička zvieraťa, zrejme leva. Tá pochádza pravdepodobne z aquamanile, teda nádoby, ktorú používala aristokracia v stredoveku na umývanie rúk pred jedlom. „Na Pustom hrade ide zatiaľ o prvý nález tohto typu a pravdepodobne mal byť pretavený na výrobu falošných mincí, keďže sa našiel v priestore peňazokazeckej dielne,“ dodal Beljak.
Uhorský denár
- najstaršie uhorské mince
- razili sa od roku 1000 až do roku 1780
- pôvodne obsahovali 80 - 90 % striebra, neskôr sa znehodnocovali
