Tretí deň po narodení ju prevážali do inej nemocnice, pričom došlo k nehode sanitky s osobným autom a Emku museli oživovať. Ako sa malej bojovníčke darí?
Vaša dcérka sa narodila predčasne. Nasvedčovalo niečo tomu, že sa vypýta na svet skôr?
Maminka strávila niekoľko horúcich mesiacov v nemocnici na rizikovom tehotenstve, a to samozrejme naznačovalo možnosť predčasného pôrodu.
Vraj vám lekári už v 4. mesiaci dali informáciu, že neprežije...
Lekári na príjme a na urgentoch sú určite skvelí odborníci na mechanické opravy, no na základe našich skúseností niektorí nie sú práve najlepší psychológovia. Myslím si, že by mohli viac upokojiť pacientov a budúcich rodičov, myslieť pozitívne. A neposlať pacientov, ktorí za nimi prídu s neštandardným priebehom tehotenstva, domov s tým, že je to abort (potrat). V komunikácii zabúdajú na fakt, že kým oni hovoria častokrát sucho, pragmaticky a necitlivo v práci, pre rodičov je to téma života a smrti, na toto by mohli brať ohľad. Nevadí, učíme sa všetci.
Ako ste na to zareagovali?
Rozhodli sme sa hľadať niekoho, kto našu situáciu bude vnímať ako my, že v maminke rastie zdravé bábätko a to, že nemá ideálne podmienky na vývin pre nedostatočné množstvo plodovej vody, ešte neznamená, že sme oňho prišli. Našli sme vďaka googlu pána doktora Farianca, ktorý sa zaoberá opravou trhliny v plodovom vaku a on bol našou iskričkou nádeje. Vďaka nemu sa Emka narodila.
