"Väčšinou sa to zistí až prostredníctvom znaleckých zisťovaní psychiatrami či psychológmi. Deti sú týrané fyzicky aj psychicky a čo je zarážajúce, deje sa to často zo strany osôb najbližších dieťaťu, napríklad osôb, ktorým sú tieto deti zverené do starostlivosti," hovorí.
Aj rodičia sú podľa nej preťažovaní v zamestnaní, prichádzajú unavení z práce a majú málo času na dôverné rozhovory s deťmi. Deti potom majú sklon k izolovanosti a komunikácii prostredníctvom internetu, čo často len znásobuje ich problém.
Deti sú podľa nej dôverčivé voči informáciám na sociálnych sieťach, preto sa zasadzuje za prijatie ochrany detí aj v digitálnom priestore, v mediálnom prostredí a v reklamách. "Mnohé vysielané programy sú pre zdravý vývoj dieťaťa veľmi škodlivé," tvrdí komisárka.
Problém je podľa Tomanovej tiež to, že deti sa nevedia brániť a často si myslia, že problémy, ktoré medzi sebou riešia rodičia, spôsobujú ony. "Obviňujú a poškodzujú sa a potom končia na psychiatrii," konštatuje komisárka. Dospelí podľa nej často problémy detí bagatelizujú alebo zahmlievajú, najmä vtedy, ak oni sami dieťaťu ubližujú alebo sú nejakým spôsobom za to zodpovední.
V škole podľa nej už nepostačuje len pedagóg. "Je potrebné, aby zriaďovatelia škôl s podporou štátu vybavili školy psychológmi, špeciálnymi pedagógmi a školskými sociálnymi pracovníkmi," myslí si Tomanová.
Úrad komisára pre deti prešetruje prípady porušovania alebo ohrozovania práv dieťaťa. Dieťa sa naň môže obrátiť priamo alebo prostredníctvom inej osoby aj bez vedomia rodičov či inej osoby, ktorej bolo zverené do starostlivosti. Podľa Tomanovej niekedy rodič očakáva, že komisárka sa v riešeniach a stanoviskách prikloní na jeho stranu a bude presadzovať záujem matky alebo otca. "To však nie je možné, vždy chránime len a len najlepší záujem dieťaťa bez ohľadu na to, čo chce rodič. Rodičia sú potom sklamaní a myslia si, že nespolupracujeme," tvrdí komisárka.
