Oslavy začali spanilou jazdou hokejistov na špeciálne upravenom autobuse bez strechy zo zimného štadióna do centra mesta. Na pódium postupne prišli všetci aktéri, ktorí sa pričinili o zavŕšenie majstrovského hetriku. Šampanským sa nešetrilo.
Prvú dávku z fľaše schytal moderátor podujatia od útočníka Tomáša Matouška, následne sa druhá dávka ušla primátorovi Banskej Bystrice od skúseného Mareka Bartánusa a tretia putovala na hlavu a za krk trénera Dana Cemana, o čo sa postaral ďalší útočník Andrej Šťastný. Na pódiu zaspievali slovenskú hymnu chlapi zo Šumiaca, nechýbala ani popevok fanúšikov "my sme majstri no a čóóó“, ktorý je v meste pod Urpínom najpopulárnejší.
Pri prvom titule niesol z hráčov na pódium majstrovskú trofej Tomáš Surový, pri druhom Cason Hohmann a teraz pri treťom pripadla táto úloha obrancovi Vladimírovi Mihálikovi. "Chcel som, aby sme sa striedali pri nesení trofeje na pódium počas osláv. Hokej je kolektívny šport, takže by to nemal byť stále iba kapitán,“ ozrejmil svoje rozhodnutie útočník Tomáš Surový, ktorý počas všetkých troch majstrovských sezón nosil na svojom drese kapitánske ´céčko´. Nadšenie fanúšikov ho nadchlo: "Sme veľmi radi, že ich toľko prišlo na námestie. Vidieť, že si aj tretí titul vážia, rovnako aj my. O tom by to malo byť, pre nich tiež hráme hokej. Atmosféra bola skvelá, zlatý hetrik si všetci užívame.“
Mesto Banská Bystrica venovalo majstrovskému klubu HC ´05 zlatú pamätnú plaketu s tromi pukmi. Na každom z nich bola vyznačená sezóna, v ktorej "barani" získali titul. "Nebolo veľmi zložité vymyslieť takúto plaketu, keď niekto získa zlatý hetrik a päťkrát v rade je vo finále. Myšlienka vznikla spontánne. My sme chceli takto oceniť celý hokejový klub. Za posledných päť rokov tam všetci odviedli úžasnú robotu. Dokázali v meste rozpútať pravé hokejové peklo. Myslím si, že málo čo dokáže ľudí spojiť ako takýto hokejový úspech,“ uviedol pre SITA primátor Banskej Bystrice Ján Nosko, ktorý zlatú plaketu odovzdal na pódiu kapitánovi tímu Tomášovi Surovému.
Banskobystrický útočník Matej Češík sa tešil už zo šiesteho slovenského titulu. Prvý získal ešte v roku 2007 so Slovanom Bratislava, ďalšie dva s Košicami v rokoch 2014 a 2015 a po návrate do rodnej Banskej Bystrice pribudli na jeho konto ďalšie tri za sebou. "Bolo to krásne, ľudia sa tešili. Chlapi z Horehronia parádne zaspievali. Tento titul je pre mňa najkrajší, pretože je najčerstvejší a posledný. Je pre mňa i najemotívnejší. Trošku som stratil hlas, ale nie je to z trojdňových osláv, hoci mi to všetci vravia. Ja som ho stratil ešte pred posledným piatym finálovým zápasom. Trochu som ochorel. Počas týchto osláv sa teda musím šetriť,“ prezradil tridsaťročný defenzívny center "baranov" a zároveň šesťnásobný slovenský hokejový majster.
