Miestny farár Stanislav Kaššovic však označil túto informáciu za zavádzajúcu. „V roku 2007 sa uskutočnilo kontrolné zameranie zvislosti veže. To potvrdilo, že vo výške 20,5 metra predstavuje náklon veže od zvislej osi 310 milimetrov, čo je voľným okom neviditeľná odchýlka,“ vyvracia informácie o údajne najšikmejšej veži na Slovensku Kaššovic.
Neskorobarokový Kostol sv. Martina pochádza z rokov 1769 až 1771. Kostolná veža bola pôvodne postavená na kostolných múroch vpredu nad hlavným vchodom. Svojou váhou však narušovala statiku celého kostola, preto bola v roku 1824 rozobraná. Nová veža bola pristavaná ku kostolu v roku 1883. Od roku 1940 sa začala odkláňať od svojej päty smerom na juh. Aby nespadla, boli jej základy do hĺbky štyroch metrov spevnené železobetónom. Pri kontrolnom meraní v roku 2007 sa veža vo výške 34,7 metra nakláňala od zvislej osi o 430 milimetrov. V roku 2010 bola urobená nová strecha na veži.
„Urobila sa celá nová konštrukcia veže. Pôvodná veža bola žeriavom zložená dolu z kostola, nová bola osadená opäť pomocou žeriava. Vďaka rekonštrukcii sa aj zmenšil ten náklon. Mierna odchýlka tam zostala, no určite menšia, ako bola v minulosti,“ povedala starostka Ivanky pri Nitre Jana Maršálková.
Samotný kostol v sebe ukrýva niekoľko vzácnych zaujímavostí. Jednou z nich je rokokový zvon vážiaci takmer 600 kilogramov, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Uliaty bol v roku 1766 v Trnave, jeho autorom je Matyáš Orfandl. Zvon je umiestnený vo veži kostola, je však nefunkčný. „Už niekoľko rokov je prasknutý, nie je jednoduché opraviť takýto zvon,“ podotkol Kaššovic. Vo veži kostola sa v minulosti nachádzal aj ručne kovaný hodinový stroj, ktorý kedysi ukazoval čas na nitrianskom mestskom dome.
Podľa Kaššovica vzácne hodiny boli pôvodne umiestnené na zaniknutom Kostole sv. Jakuba, ktorý kedysi stál v Nitre na dnešnom Svätoplukovom námestí. Odtiaľ sa dostali na mestský dom a následne putovali do kostola v Ivanke pri Nitre. „Dnes sa nachádzajú v Diecéznom múzeu na Nitrianskom hrade, sú opravené a plne funkčné,“ potvrdil Kaššovic.
Rímskokatolícky Kostol sv. Martina sa môže pochváliť aj zaujímavými vitrážami. Dve z nich pochádzajú z autorskej dielne národného umelca Vincenta Hložníka, ktorý bol osobným priateľom bývalého miestneho farára Ľudovíta Balážiho. Vitrážne okno Ja som vinič pochádza z roku 1995, okno Ja som chlieb vzniklo v roku 1998. Mimoriadne vzácnym artefaktom je secesné vitrážové okno z roku 1917, ktoré zhotovila firma Gedeona Waltherra v Budapešti. Je až symbolické, že jediné vitrážové okno z pôvodného súboru, ktoré nebolo zničené pri prechode frontu na jar 1945, je venované téme prvej svetovej vojny a pamiatke tých, ktorí v nej padli.
