Podporené boli aj vysoké škole a výskumné inštitúcie, na ktorých sa rozhodli pokračovať vo svojej vedeckej činnosti. Prilákala ich na Slovensko len finančná podpora a neľutujú spätne svoj návrat do rodnej krajiny?! Podľa údajov Eurostatu bol v roku 2012 podiel slovenských vysokoškolákov študujúcich v inom členskom štáte EÚ na úrovni 14,3 %. Vyšší podiel majú len Luxembursko, Lichtenštajnsko, Cyprus a Island.
Množstvo vysokoškolákov v zahraničí však zostáva v cudzích krajinách a odlev mozgov začal byť pre Slovensko už kritický. Aj preto sa vláda viac ako dva roky pokúša dostať expertov späť domov, a to aj finančnou podporou. „V roku 2018 mohla byť výška príspevku najviac 10 000 eur pre mladého odborníka a 50 000 eur pre experta,“ píše sa v materiáli ministerstva školstva s tým, že po vyplatení príspevku odborník musí zostať na Slovensku minimálne 1 rok.
V prípade, že zamestnávateľom experta bude vysoká škola či výskumný ústav, môže byť poskytnutá finančná podpora aj pre inštitúciu, a to v maximálnej sume 150 000 eur.
Rekordný rok
Kým v roku 2017 sa na základe schémy na návrat odborníkov podarilo prilákať len 5 expertov, v minulom roku to bolo už 13. „Z toho 4 pozície boli vypísané pre mladého odborníka a 9 pozícií pre experta,“ uviedol rezort ministerky Lubyovej. V roku 2018 bol na zabezpečenie schémy pripravený rozpočet v sume 1 000 000 eur, ktorý sa takmer celý vyčerpal. Vábenie mozgov na rodnú hrudu bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, aj keď je otázne, s akým úspechom. „V roku 2019 sa zároveň predpokladá predloženie návrhu pokračovania Podpornej schémy na obdobie rokov 2019 - 2023 s výhľadom do roku 2026,“ uzatvára ministerstvo.
Peniaze boli druhoradé
Mariana Derzsi, fyzička
Všetko sa začalo, keď som sa stretla so spolužiakom z VŠ a on ma upozornil na nové centrum, ktoré vzniklo v Trnave. Pozvali ma, aby som urobila jednu seminárnu prednášku, videla som nadšenie mladých ľudí, to bol impulz pre návrat. O peniazoch som sa dozvedela až neskôr, a tak som to skombinovala. V zahraničí som bola 10 rokov, pôsobila som na univerzitách v Krakove a v Padove.
Svoje znalosti som priniesla domov a aj tu sa venujem modelovaniu nových materiálov, čiže viem predpovedať, či materiál môže reálne existovať a za akých podmienok. Chceli by sme vytvoriť supravodič, čo je materiál, ktorý vedie elektrický prúd bez straty tepla. Musím povedať, že ani po roku neľutujem, že som sa vrátila, hoci mám viac práce a stresov, ako som bola zvyknutá, ale neplánujem sa vrátiť do zahraničia.
Odmena zohrala svoju úlohu
Martin Gmitra, fyzik
K návratu po 11 rokoch ma prinútila rodinná situácia a čoraz častejšie sa vynárajúce spomienky a staré väzby na prostredie, ktoré ostali zapísané v pamäti z detstva, a zavážila aj ponúkaná odmena. Ale kľúčový aspekt to nebol, lebo v zahraničí som pracoval za vyššiu odmenu s garanciou pracovného miesta a so stanoveným rastom mzdy na niekoľko rokov dopredu.
Pôsobil som v Nemecku ako vedeckovýskumný pracovník na Univerzite v Regensburgu a predtým dva roky v Poľsku. V oboch prípadoch som pracoval na blízkych témach, za ktoré boli udelené aj Nobelove ceny. Asi najzaujímavejšou etapou bol výskum elektrónovej štruktúry grafénu. Podarilo sa mi stáť pri zrode ďalšieho zaujímavého míľnika, ktorým sú heteroštruktúry tvorené z grafénu a iných dvojrozmerných materiálov.
