Gróf sa zaľúbil do francúzskej kontesy de Jeanville, ktorá žila na jednom z loireských zámkov. Otec kontesy však odmietol svoju dcéru vydať do Bojníc s tým, že je zvyknutá na život v prepychu a dá ju za ženu len mužovi so zodpovedajúcim blahobytným sídlom. Gróf si preto hneď priniesol z Francúzska nákresy zámkov a hrad prestaval. Ani to mu však nepomohlo získať svoju vyvolenú.
Láska hory prenáša. Pri pohľade na Bojnický zámok, ktorý patrí medzi najromantickejšie zámky na Slovensku, to platí dvojnásobne. Posledný šľachtický majiteľ zámku gróf Ján František Pálfi sa rozhodol prestavať svoje honosné sídlo práve kvôli láske. „Urobil to pre svoju veľkú lásku - mladú francúzsku kontesu, do ktorej sa zamiloval počas jednej zo svojich ciest do Francúzska,“ povedala Petra Gordíková zo Slovenského národného múzea - Múzeum Bojnice.
„Vzorom na prestavbu sa mu stali práve francúzske zámky z údolia rieky Loiry, pápežský palác v Avignone či gotické tirolské hrady. Prestavba trvala dlhých 22 rokov. Mladá francúzska kontesa však nebola ochotná tak dlho čakať a vydala sa za iného šľachtica. „Hovorí sa, že gróf Pálfi na znak svojho žiaľu na jednu z veží zámku nechal osadiť zlatú tŕňovú korunu. Tá je tam dodnes,“ dodala Gordíková.
Pálfi, ktorý prekvapivo zomrel na syfilis, sa nikdy neoženil, ani nemal žiadnych potomkov. Legenda však hovorí, že mal nemanželského syna, ktorý zomrel v detskom veku a bol pochovaný do sarkofágu k Jánovi Pálfimu. Táto legenda sa však nikdy nepotvrdila, dokonca ani to, že by mal gróf nevlastného syna.
Gróf Pálfi o svojej kontese
„Chcel som pre nás vytvoriť domov. Útulný, krásny, náš. Nepočkala na mňa. Svoje šťastie našla v objatí iného. Určite už na mňa zabudla. No ja zabudnúť neviem. Prechádzam sa, spomínam, dumám, kde som urobil chybu. A verím, že je šťastná. Že miluje a je milovaná.“
