Podstúpil už niekoľko operácií, náročné zotavovanie sa ale preťahuje. Objavili sa totiž komplikácie - infekcie súvisiace s mnohonásobnou odolnosťou voči antibiotikám. Podobných prípadov je pritom v Iraku veľké množstvo. "Viac ako tretina našich pacientov vo východnom Mosule vykazuje príznaky antibiotickej rezistencie," povedala ČTK Iveta Polochová, hovorkyňa českej pobočky organizácie Lekári bez hraníc (MSF), ktorá v krajine pôsobí.
"Rezistencia na antibiotiká je v Iraku, ale aj v ďalších krajinách Blízkeho východu, obrovský problém," opisuje Polochová. "Pritom predtým to tak nebolo. Pred pätnástimi rokmi v Iraku fungoval zdravotnícky systém a používanie antibiotík bolo pomerne dobre regulované. Všetko ale zmenila vojna, ktorá vypukla v roku 2003. Tá poškodila aj tamojšie zdravotníctvo," dodáva s tým, že vtedy sa niektoré antibiotiká, ktoré normálne pacient získa len na predpis, začali na trhu stávať ľahko dostupnými a ľudia ich začali užívať čoraz častejšie. A nadužívanie antibiotík je jedným z hlavných faktorov, ktoré spôsobujú odolnosť baktérií voči týmto liekom.
Lekári bez hraníc otvorili pooperačné zdravotnícke zariadenie na východe Mosulu vlani v apríli a ordinácie sa im hneď zaplnili ľuďmi s podobnými problémami ako má Saad (meno Iračana bolo na jeho žiadosť pozmenené - pozn.ČTK). O čo v týchto prípadoch ide? Keď má pacient bakteriálnu infekciu, obvykle je liečený antibiotikami, čo sú jediné lieky, ktoré proti baktériám zaberajú. Baktérie sa ale môžu liekom prispôsobiť, aby dokázali prežiť. To sa nazýva antibiotická rezistencia. Lekárom sa potom zužujú možnosti liečby, lieky, ktoré v týchto prípadoch zaberajú, sú menej dostupné, a liečba je aj drahšia, takže nie každá nemocnica si ju môže dovoliť.
"Vedci a výskumníci sa snažia vyvinúť nové antibiotiká, ale to nejakú dobu trvá - oveľa dlhšie, než trvá baktériám vytvoriť si rezistenciu na určité lieky. To ohrozuje našu schopnosť liečiť aj bežné infekčné choroby, ako sú infekcie dýchacieho ústrojenstva či infikované rany. Bez okamžitej akcie a zmeny hrozí, že sa dostaneme do postantibiotickej éry, v ktorej nebude možné liečiť bežné infekcie a drobné zranenia a tie sa tak stanú opäť smrteľnými," hovorí Ernestina Repettová, odborníčka Lekárov bez hraníc na infekčné choroby.
Ako opisuje Iračan Karam Jásím, osvetový pracovník MSF, viac ako rok po vojenskej ofenzíve v Mosule, kedy boli z mesta vytlačení ozbrojenci Islamského štátu, sú dôsledky odolnosti voči antibiotikám ešte výraznejšie a viditeľnejšie, než kedy predtým. Počas bojov bolo zranené veľké množstvo ľudí, často došlo k zaneseniu rany a infekcii. Lenže nadmerné užívanie liekov spôsobilo, že bežné antibiotiká už nefungujú, ako by mali. "Vyžaduje to potom ďalšie chirurgické zákroky a dlhodobú liečbu, aby sa pacient úplne uzdravil," vysvetľuje Jásím.
Ako dopĺňa Repettová, počas prvých ôsmich mesiacov fungovania bolo do zariadenia v Mosule prijatých okolo 40 percent pacientov s infekciou, často išlo o osteomyelitídu (infekčný zápal kosti) alebo chronicky zapálené rany. "Museli sme používať antibiotiká, ktoré sa aplikujú vnútrožilovo," opisuje Repettová. "Predpokladali sme, že sa tam budú vyskytovať pacienti, ktorí budú odolní voči antibiotikám, ale ich množstvo prevyšuje naše očakávania a je naozaj znepokojujúce," dodáva.
Pacienti prijatí do nemocnice sa musia tiež podrobiť určitým opatreniam, aby sa zabránilo tomu, že sa baktérie odolné voči liekom rozšíria na ďalšie osoby. Pobyt v izolácii potom môže mať vplyv na ich psychiku. "Ľudia v izolácii trpia vo väčšej miere úzkosťou, depresiou či zlosťou," hovorí Olivera Novakovicová, psychologička pracujúca vo východnom Mosulu. Aj preto sa zdravotníci MSF zaoberajú tiež psychickú podporou pacientov.
Pre pacientov a ich príbuzných zároveň MSF usporadúva sedenie, na ktorom im vysvetľujú dôsledky antibiotík na telo. "Pýtajú sa nás na veľa vecí. A mnoho z nich je prekvapených tým, čo sa dozvedia. Zisťujú, že antibiotiká nie sú vždy čarovným riešením každého problému, že by mali byť dostupné na recept a že ich zneužívanie im môže ublížiť," uzatvára Jásím.
