Pri streľbe do demonštrantov zomrelo päť ľudí, v Prahe traja, v Brne dvaja. Do ulíc vyšlo celkovo asi 50.000 až 100.000 občanov.
"Ten rok je možno pre mnohých ľudí traumatizujúci z dôvodu, že už nestrieľali príslušníci cudzích mocností, ale vlastní ľudia do vlastných ľudí," vyjadril sa vo vysielaní Českého rozhlasu hovorca Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu Jan Srb.
Na protesty sa normalizačný režim pripravoval už niekoľko mesiacov vopred. Vyčlenil cca 20.000 vojakov, 26.000 policajtov, 310 tankov a viac než 200 obrnených vozidiel. V uliciach bolo tiež nasadených 27.000 (podľa niektorých údajov 40.000) príslušníkov Ľudových milícií s nabitými zbraňami a špeciálnym výstrojom. Práve oni predstavovali podľa viacerých svedectiev najväčšiu hrozbu, pretože išlo o ľudí, ktorí nemali žiadny odborný výcvik na zvládanie krízových situácií.
Milicionári sa zrejme podpísali aj pod vraždu najmladšej z obetí, 14-ročného Bohumila Siřínka, ktorý sa na mieste protestov v Prahe ocitol iba náhodou. Svedkyňa Miroslava Válová na polícii vypovedala: "Vyšla dávka zo samopalu. Bolo to niekoľko vypálených striel za sebou. Okrem milicionárov tam žiadne iné uniformy – mám na mysli Verejnú bezpečnosť alebo armádu – neboli. Okamžite, ako zaznela táto dávka, tak Bohouš Siřínek vedľa mňa spadol na zem."
Predzvesťou udalostí, ktoré sa odohrali 21. augusta 1969 bola eufória, ktorá vypukla po druhom víťazstve československého hokejového mužstva nad Sovietskym zväzom na majstrovstvách sveta vo Švédsku 28. marca 1969.
"Po záverečnej siréne bolo prakticky celé Československo na nohách a začali sa búrlivé oslavy, ktoré sa na niektorých miestach zmenili na otvorené vystúpenia proti okupantom. Konflikty vznikali najmä na miestach, kde sídlili sovietske posádky, v Ústí nad Labem dokonca horelo niekoľko sovietskych vojenských áut. S veľkou pravdepodobnosťou pritom väčšinou išlo o zámerne vyprovokované akcie," popisuje udalosti Česká televízia.
ŠtB zrejme stála aj za rozbitím výkladu leteckej spoločnosti Aeroflot v Prahe. Prvý raz sa sklenená výplň stala terčom demonštrantov pri pohrebe Jana Palacha. Tým sa ŠtB inšpirovala a na chodník pred kanceláriou priviezla dlažobné kocky. Jej agenti ich začali hádzať do výkladu.
"V tom čase bolo na námestí okolo 150.000 ľudí a niektorí sa nechali provokatérmi ľahko strhnúť," uvádza portál Českej televízie ct24.cz. "Protisovietske akcie sa stali pre Kremeľ vítanou zámienkou, aby zvýšil tlak na odstúpenie prvého tajomníka komunistickej strany Alexandra Dubčeka."
V dňoch okolo prvého výročia invázie zadržali dokopy približne 2500 ľudí. Obuškový zákon, odhlasovaný 22. augusta 1969 parlamentom práve ako reakcia na mohutné protesty, umožňoval zadržať občana až na tri týždne. "Narušiteľov socialistického spoločenského poriadku" bolo možné okamžite prepustiť z práce alebo vylúčiť zo školy.
Nové vedenie Československého rozhlasu, ktorého riaditeľom sa stal neskorší minister zahraničných vecí Bohuslav Chňoupek, zasa zvolilo inú taktiku a na prvé výročie okupácie odporučilo zamestnancom ostať doma. Dni 20. a 21. augusta vyhlásilo za nepracovné. "Prevádzku zaisťovali politicky najspoľahlivejší pracovníci. Do budovy bol obmedzený vstup. Boli pripravené náhradné vysielacie pracoviská," popisujú v knihe Od mikrofónu k poslucháčom redaktori Zdeněk Bouček a Jiří Hubička.
V ďalších rokoch protesty slabli. Po previerkach a čistkách bolo z jeden a pol milióna členov Komunistickej strany Československa vyhodených 500.000 ľudí. Podľa odhadov po krízových rokoch 1968 a 1969 odišlo do emigrácie okolo 130.000 ľudí, prevažne vysokokvalifikovaných odborníkov.
