V prírodných kúpaliskách môže napríklad dôjsť k premnoženiu siníc. Ide o mikroorganizmy, ktoré sú prirodzenou zložkou životného prostredia a v určitých množstvách aj súčasťou fytoplanktónu všetkých nádrží a jazier. Sinice dokážu u detí vyvolať dýchacie problémy, kožné výražky či zápaly očných spojiviek.
Po prehltnutí väčšieho množstva môžu vyvolať aj črevné problémy, kŕče a nevoľnosť. Aj keď nie všetky sinice produkujú toxické a alergizujúce látky, riziko sa zvyšuje s dĺžkou pobytu vo vode a opakovaným kúpaním sa viac dní po sebe. Voda môže byť kontaminovaná aj výlučkami hlodavcov a psov. Na ľudí sa môžu preniesť leptospiry. Tie podľa hlavného hygienika SR Jána Mikasa vyvolávajú ochorenie, ktoré sa manifestuje pod obrazom chrípky, alebo prebieha s príznakmi CNS (zápal mozgu a mozgových blán), s postihnutím pečene a obličiek. Mikrobiologická kontaminácia môže spôsobiť po prehltnutí vody žalúdočné a črevné problémy, u detí hnačky.
"Premnožené a nahromadené toxické sinice tvoria vločky alebo zhluky kolónií, ktoré sú rozptýlené vo vodnom stĺpci alebo nahromadené na vodnej hladine, môžu byť vo forme pokrytia alebo viditeľnej kaše, takzvaného "vodného kvetu", ktorý býva najčastejšie zelenej a modrozelenej farby. Ten sa môže podľa smeru vetra pohybovať po nádrži a zachytávať na brehoch, kde dochádza k jeho vysušovaniu a rozprašovaniu. Zvýšený výskyt siníc je zaznamenávaný najmä po dlhotrvajúcom slnečnom a teplom počasí," vysvetlil Mikas. Podľa neho je potrebné zdôrazniť, že premnoženie siníc znamená väčšie zdravotné riziko než premnoženie rias. Či voda obsahuje sinice, sa dá otestovať jednoduchým spôsobom. Do priesvitnej nádoby treba nabrať vodu a nechať ju na svetle postáť 15 až 20 minút. Ak sa na vode vytvorí prstenec farebnej hmoty pripomínajúci posekané ihličie alebo zelenú krupicu a voda pritom zostane číra, ide pravdepodobne o sinice. Ak zostanú mikroorganizmy rozptýlene vo vodnom stĺpci, ide o zdravotne nevýznamné riasy.
ÚVZ SR upozorňuje, že je dôležité všímať si okolie lokality na kúpanie. "Zo zdravotného hľadiska nie je bezpečné kúpať sa v prírodných vodných plochách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo, pretože môže prenášať aj niektoré patogénne mikróby, napríklad salmonelu. Zvážiť treba aj kúpanie vo vodách, v blízkosti ktorých sa vyskytli uhynuté zvieratá alebo sú vyústené odpadové vody z kanalizácie," uviedol Mikas. V prípade verejných bazénov je zase dôležité všímať si poškodenia či slizovité povlaky na stenách a kachličkách - ak sú bazény v takomto stave, hygienici neriadia kúpať sa v nich.
"Treba zdôrazniť, že kúpanie je určené pre zdravých ľudí, ktorí majú normálnu imunitu a neporušenú pokožku, ktorá ak je poškodená, môže byť vstupnou cestou infekcie," doplnil Mikas s tým, že pri kúpaní nie je možné úplne vylúčiť kontakt s rôznymi druhmi mikroorganizmov šíriacich sa vodou, no problém nastane vtedy, ak sa neprimerane premnožia.
