Futbalovými štúdiami RTVS nás už viac ako dva týždne sprevádza Oľga Hamadejová (31). Ako sme sa dozvedeli, práca je pre ňu vášňou, na štadiónoch trávi aj svoj voľný čas a kvôli dobrému zápasu je ochotná obetovať romantickú večeru.
Vzťah k športu ste získali už v detstve?
Otec bol telocvikár... (smiech) Vybíjal si na mne všetky túžby, keďže chcel syna. Od mala som chodila na plávanie či lyžovanie a celkom prirodzene som s ním v televízii sledovala všetky možné športy. A potom ma prinútil profesionálne sa venovať basketbalu.
Takže zo začiatku to bolo o nútení?
Musím povedať, že bolo. Nemala som chuť robiť niečo pravidelne, takže na mňa bolo treba pritlačiť, aby som na niečo začala chodiť a aby som najmä získala určitý režim. Úplne mi to zmenilo život.
A dnes môžete povedať, že ste otcovi vďačná?
Určite, obom rodičom. Bez basketbalu si neviem predstaviť svoju mladosť a sledovanie Ružomberka v Eurolige ma inšpirovalo... Zapáčilo sa mi, ako to komentujú Miloš Kováč s Janom Plesníkom, uvedomila som si, že by som niečo také rada robila v budúcnosti. Tu sú zárodky mojej terajšej práce, keďže neskôr som si objektívne zhodnotila, že asi sa basketbalom neuživím.
