Kežmarok má najväčšiu školskú historickú knižnicu v strednej Európe

Má najbohatší fond tlačí zo 16. storočia na území Slovenska. Tvorí ho 3 tisíc kníh, medzi nimi napríklad originály diel Erasma Rotterdamského, Martina Luthera či Filipa Melanchtona.

Okrem kníh a starých tlačí dotvára zbierku 1520 titulov novín a časopisov zo 17. až 20. storočia, 600 grafických listov zo 16. až 19. storočia a 600 titulov hudobnín. Zaujímavá je aj zbierka máp a rukopisov. K svetovým unikátom patrí napríklad rukopis kroniky mesta Kolín nad Rýnom z roku 1437, svadobný poriadok mesta Augsburg z roku 1581 s matrikou zosobášených príslušníkov šľachty či rukopis o histórii mesta Schwäbisch Hall z roku 1490.

Knihy prinášali do školy vyučujúci, ktorí pochádzali z Nemecka, Sliezska, Čiech i Moravy i samotní študenti, ktorí vyhľadávali kežmarskú školu kvôli jej vynikajúcej povesti. Najstaršie knihy boli písané rukou a boli veľmi drahé. Historici tvrdia, že hodnotou zodpovedali až štvrtine ceny menšieho domu.

Služby knižnice využívali také osobnosti slovenských dejín ako Karol Kuzmány, Pavol Jozef Šafárik, Pavol Országh Hviezdoslav, Peter Bohúň a ďalší, ktorí v Kežmarku študovali alebo pôsobili.

Prvá písomná zmienka o školskej knižnici v Kežmarku je spred vyše 400 rokov, hoci reálne je oveľa staršia a jej začiatky sa viažu k prvopočiatkom školstva v tomto meste. Vplyvom reformácie, ktorú prijalo prevažne nemecké obyvateľstvo Kežmarku, dostala mestská škola po roku 1531 protestantský charakter a zmenila sa na klasické gymnázium. V poslednej štvrtine 18. storočia bola postavená nová budova školy i knižnice.

Knižnica sídli na prvom a druhom poschodí budovy lýcea, ktoré bolo v roku 1985 vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Vlastníkom lyceálnej budovy a knižnice je kežmarský Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku. Tamojší farár Roman Porubän pre TASR doplnil, že knižnicu okrem bádateľov navštevujú turisti a hlavne školské výpravy. Priestory lýcea si ročne prezrie takmer 5 tisíc návštevníkov.