Rodený Newyorčan Desfor skonal v pondelok vo svojom byte v meste Silver Spring v štáte Maryland, kde žil od odchodu do dôchodku, uviedol jeho syn Barry.
Desforovu fotografiu stoviek utečencov pred kórejskou vojnou, ako v roku 1950 opatrne lezú či dokonca sa plazia po poškodenom moste, spomenula porota udeľujúca Pulitzerovu cenu v odôvodnení, prečo vzdáva poctu fotografovej výnimočnej práci počas vojny.
Keď Sever v júni 1950 napadol Juh, Desfor sa dobrovoľne prihlásil, že bude pre AP prinášať snímky z kórejskej vojny. Na územie Severu zoskočil padákom spoločne s americkými vojakmi. S nimi aj ustúpil, keď severokórejské ozbrojené sily, ku ktorým sa pridali Číňania, postupovali na juh polostrova.
Fotograf bol práve v džípe neďaleko severokórejského hlavného mesta Pchjongjang, keď spozoroval most, ktorý zasiahlo a poškodilo bombardovanie okolia rieky Tedong. Tisíce utečencov stáli v zástupe na jej severnom brehu a čakali, kým príde na nich rad, aby mohli prejsť cez rieku po poškodenom moste. "Náhodou sa nám naskytol tento neuveriteľný pohľad," spomínal Desfor v roku 1997 pre agentúru AP. "Na všetkých tých ľudí, ktorí liezli a doslova sa plazili pomedzi rozlámané trámy mosta. Boli v ňom, mimo neho, na jeho vrchu, pod ním - len tak-tak unikali pred ľadovou vodou," dodal fotograf.
Porota Pulitzerovej ceny v roku 1951 rozhodla, že Desforových 50 snímok z Kórey z predchádzajúceho roka má "všetky kvality, aké má mať vynikajúca spravodajská fotografia - nápaditosť, nevenovanie pozornosti osobnému bezpečiu, záujem o človeka a schopnosť povedať príbeh prostredníctvom fotoaparátu".
Desfor tiež odfotografoval v druhej svetovej vojne posádku bombardéra B-29 prezývaného Enola Gay, ktorý 6. augusta 1945 zhodil na japonské mesto Hirošima jadrovú bombu. Snímky urobil po návrate bombardéra z misie. Japonsko sa nasledujúci mesiac vzdalo a Desfor fotografoval oficiálny obrad kapitulácie na palube americkej bojovej lode USS Missouri 2. septembra 1945.
Desfor predtým pracoval pre AP na Filipínach a v Indii, kde fotografoval indického mysliteľa a politika Mahátmu Gándhího a neskôr, v roku 1948, aj pohreb zavraždeného lídra. Potom pôsobil tiež v redakcii AP v Ríme, a keď sa mal vrátiť do USA, vypukla vojna v Kórei. Snímka, ktorú Desfor urobil počas kariéry a ktorá preňho obzvlášť veľa znamenala, takisto pochádzala z kórejskej vojny. Keď kráčal popri poli, zbadal trčať zo snehu dve ruky modré od zimy - a odfotografoval ich. Ruky boli zviazané a patrili jednému z niekoľkých zajatých a popravených civilistov. Ich telá nechali na zemi a zakryl ich sneh.
"Tú fotku som neskôr nazval 'Márnosť', lebo vždy to tak bolo a vždy som to tak vnímal, že práve civilisti sa ocitali v krížovej paľbe, nevinní civilisti. Videl som, aká zbytočná a márna je vojna," povedal Desfor. "Tá fotka to podľa mňa všetko vyjadruje," vysvetlil.
