Turisti v Tatrách mali obrovské šťastie: Dúhu už videl každý, ale tieto dve veci spozoroval málokto!

Na Štedrý deň kraľovala nad zjazdovkou na Štrbskom plese dúha. Na Silvestra sa zase v Ždiari na oblohe ukázalo pár sĺnc pospájaných dúhou. Tento jav sa volá slnečné halo. „Bol to zvláštny odraz slnečných lúčov na ľadové kryštáliky rozptýlené vo vzduchu. Hovoríme tomu halové javy. Pri odraze a lome svetla na vertikálnych plôškach šesťbokých hranolov ľadových kryštálikov v atmosfére vznikajú slnečné halá v podobe kružníc. Majú perleťové alebo dúhové farby, pričom červená farba je vždy na okraji bližšom k slnečnému disku,“ vraví astronóm Ľubomír Klocok (66).

Počas Štedrého dňa zbadala Miška na oblohe vo Vrbovom záhadný obraz: Vidíte to na FOTKE aj vy?!

„Nič také som ešte nevidela, bola to nádhera, taká slnečná brána do nového roku,“ nadchýnala sa turistka Slavomíra (40) z Bratislavy. Príroda sa so svetlom pohrala aj do tretice. Z doliny Bielej vody sa ukázalo vidmo Kežmarského štítu. Ide o úkaz, kedy tieň dopadá na oblaky a zobrazí sa na nich. „Ak sa vy zobrazíte vo vidme, okolo hlavy sa vám vytvorí dúha, vyzerá to ako svätožiara,“ prezradil horský vodca Marek Trávniček (49).

V malej dedinke na východe Slovenska zbadali na Štedrý deň prízrak: Roman s rodinou videli Ježiša!

Slnečné halo

Pri odraze a lome svetla na vertikálnych plôškach šesťbokých hranolov ľadových kryštálikov v atmosfére vznikajú slnečné halá v podobe kružníc. Majú perleťové alebo dúhové farby, pričom červená farba je vždy na okraji bližšom k slnečnému disku.

Fotogaléria

4

fotiek v galérii

Dúha

Je najznámejším optickým javom v atmosfére. Vznik dúhy je spôsobený odrazom slnečných lúčov na vodných kvapkách. Pretože voda má väčší index lomu ako vzduch, svetlo sa na ich rozhraní láme. Uhol lomu je rôzny pre rôzne vlnové dĺžky svetla a teda svetlo sa rozkladá na jednotlivé farebné zložky. Červené svetlo sa láme najmenej, fialové najviac, preto sú krajnými farbami dúhy.

Vidmo

Je to vzácny úkaz, pre ktorého vznik musia byť splnené viaceré podmienky. Pozorovateľ sa musí nachádzať na vyvýšenom mieste, mať za sebou slnko a pred alebo pod sebou hmlu, alebo oblačnosť. Preto tento jav môžu pozorovať ľudia pohybujúci sa medzi slnkom a mrakmi - turisti, horolezci, no aj piloti balónov, vrtuľníkov a lietadiel. Prvý raz bol tento jav opísaný v nemeckom Sasku v pohorí Harz na vrchu Brocken. Preto bol v minulosti známy pod názvom „prízrak z Brockenu“.

Toto nás čaká

• Supermesiac - 31. januára.
• Merkúr - ideálne podmienky na pozorovanie sú od začiatku januára, nájdete ho na rannej oblohe pred východom Slnka. 
• Mars a Jupiter - ráno 6. a 7. januára.

{{ question.text }} *

{{ answer.text }}

• {{ displayedQuestions > 1 ? 'Stránka' : 'Otázka' }} {{ currentPage }}/{{ totalPages }}

{{ question.text }}

{{ answer.text }}

{{ displayPercent ? Number(answer.percent).toFixed(2) + '%' : answer.votes }}

Hlasovalo: {{ poll.votes }}

Vyhodnotenie

Úspešnosť

{{ succeeded.percent }}%

Počet správnych odpovedí

{{ succeeded.count }}/{{ questions.length }}

Pochváľte sa výsledkom na Facebooku!

Ďakujeme za vyplnenie dotazníka.