Vyplýva z tohtoročného októbrového prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ten mapoval nálady Slovákov 25 rokov od rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma desaťročiami ide o najvyššiu hodnotu tohto ukazovateľa. "V minulosti kolísala, Slováci citlivo reagovali na celkovú klímu v spoločnosti," povedala Zora Bútorová z IVO. Pri desiatom výročí vzniku samostatnej republiky v roku 2003 bolo na Slovensko hrdých 49 percent opýtaných, v roku 2012 to bolo 60 percent.
Prečo boli v spomínaných obdobiach percentá nižšie ako v súčasnosti? Druhá vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2003 bola podľa Bútorovej obdobím "dosť razantných a bolestných ekonomických reforiem, ktoré zasahovali situáciu radových občanov". Slovensko totiž pracovalo na tom, aby získalo členstvo v Európskej únii (EÚ). "A okrem viacerých legislatívnych opatrení sa robili i kroky, ktoré zasiahli aj obyčajných ľudí," vysvetlila Bútorová.
Začiatkom roka 2012 sa zase Slovensko spamätávalo z pádu vlády Ivety Radičovej. Podľa Bútorovej nastalo totiž v spoločnosti po októbri 2011 "obdobie vyčkávania a neúspechu". "A bezprostredne po voľbách v roku 2012 ľudia nemali pocit, že sa veci zásadne vyriešili, hoci došlo k zmene politickej reprezentácie," povedala.
Hrdí na vlasť sú v súčasnosti najmä prívrženci politických strán SaS, SNS, Smeru-SD a KDH. "Podiel priaznivo naladených respondentov mierne rastie so zvyšujúcim vzdelaním," povedala Bútorová. Hrdosť na vlasť, naopak, pociťujú najzriedkavejšie stúpenci ĽSNS. Bútorovú informácia o ĽSNS neprekvapila. "Hoci sa cítia byť veľkými vlastencami a patriotmi, sú najtvrdšími kritikmi celého politického systému a parlamentnej demokracie, smerovanie krajiny si predstavujú inak," dodala Bútorová.
IVO spolupracoval pri verejnom prieskume s agentúrou Focus. Zber dát robili na Slovensku v dňoch 4. až 11. 10. 2017 cez osobné rozhovory na vzorkách ľudí vo veku od 18 rokov, šlo o 1003 respondentov.
