Jožo Ráž o ňom povedal, že je alfa samec, on sa považuje za otca národa. Ako by ste Vladimíra Mečiara po priamej skúsenosti s ním opísali vy?
Čo sa týka priameho kontaktu bez kontextu minulosti, tak to bol starší pán, ktorý sa ku mne správal slušne a milo. Pozval ma do svojho domu a odpovedal na moje otázky. To však nie je jeho charakteristika, len osobná skúsenosť. Kto to pre mňa a moju krajinu je, som sa snažila odpovedať svojím filmom.
Na prvý pohľad to vyzerá tak, že po veľkom úspechu filmu Únos, ste sa rozhodli staviť na tému Mečiar aj vy. Je to všetko inak?
Áno. Na svojom dokumente som začala pracovať dávno pred tým, než začali točiť Únos. Trvalo mi to dlhšie, ale nakoniec som rada, že vznikol aj hraný film týkajúci sa témy. Ľudí skutočne zobudil a ukázalo sa, že majú záujem o novodobú históriu a traumy našej krajiny. Treba však povedať, že mojej a mladšej generácii chýba kontext. Myslia si, že všetko vo filme Únos je pravda, netušia už, odkiaľ sa tí ľudia zobrali, prečo robili také veci, aké robili a hlavne, že za to môžu naši rodičia a prarodičia, ktorí si ich v demokratických voľbách zvolili. A že dnes nežijeme v takom rozdielnom svete, len to má iný look. Mala som potrebu toto sebe a svojim rovesníkom objasniť.
Čo všetko má spoločné dokument Mečiar, ktorý ide do kín, s dokumentom Mečiar, ktorý ste pred pár rokmi nakrútili na FAMU ako svoju bakalársku prácu?
Tam sa to celé začalo. Najprv som natočila študentský film, ktorý však mal len jednu projekciu, po ktorej sa začalo mediálne haló. Zistila som, že dopyt po tejto téme je taký veľký, že musím k tomu pristúpiť zodpovednejšie a ponoriť sa hlbšie. Preto to aj tak dlho trvalo. Materiál, ktorý som natočila s Mečiarom, som teda použila v širšom kontexte do súčasného celovečerného filmu.
