Synovec Michal (65)
Bolo na ňom vidieť stopy násilia
Aké sú vaše spomienky na Titusa Zemana?
- Veľmi živé. Dvakrát som ho bol navštíviť vo väzení. Keďže nebol len mojím ujcom, ale aj birmovným otcom, stretávali sme sa často aj na slobode. Bol to človek, ktorý sa rozdával.
Pozorovali ste na ňom stopy mučenia po návrate z väzenia?
- Samozrejme, keď prišiel z väzenia, bolo to vidieť na držaní tela. Bol topený vo výkaloch, zlomili mu kľúčnu kosť a nosovú priehradku. Dostal trest, keď nepozdravil či nešiel v upravenom stave.
Rozprával o tom, čo prežil?
- Nechcel nás zaťažovať tým, čím si prešiel. Nechcel nám o tom rozprávať a spôsobovať nám bôľ.
Prečo sa o jeho hrdinstve nerozprávalo skôr?
- Zomrel vo veľmi nevhodnom období po príchode Rusov, keď začala v našom štáte takzvaná politická normalizácia. Vtedy nebolo veľmi populárne hovoriť o takýchto osobnostiach.
Je možné, že raz bude Titus Zeman vyhlásený za svätého?
- Odkedy ho pápež uznal ako blahoslaveného, čakáme, kedy sa udeje nejaké uzdravenie alebo zlom v psychickom stave človeka, že to bude možné označiť za zázrak. Potom sa to všetko musí preskúmať v rámci diecézy, postúpi to na Svätú stolicu. Od blahorečenia k svätorečeniu je len krôčik, ktorý je závažný, zázraky sa nedejú na počkanie a to skúmanie je veľmi hlboké.
Michal Srholec (76):
Môjho brata Antona s ním zadržali pri prechode
Tretieho pokusu o prevedenie študentov teológie za hranice sa zúčastnil aj nedávno zosnulý kňaz Anton Srholec. Jeho brat Michal sa tiež zúčastnil sobotného blahorečenia.
- Viaže ma k tomu spojitosť, že môj brat bol salezián a práve pán Titus Zeman ho sprevádzal na hranicu, kde ich chytili. Prichádzam z úcty k môjmu bratovi a ku všetkým ľuďom, ktorí trpeli za túto vieru. Cez brata som poznal život saleziánov a prácu s mládežou, čo si cením, pretože mladým ľuďom musíme venovať pozornosť a pomáhať im. V týchto ťažkých a zložitých časoch je toho na nich veľa.
