Ako presne to bolo, o tom moderujúci herec Jakub Prachař (33) rozprávať veľmi nechcel. Vraj nech si to ľudia domyslia, ako chcú...
„Televízia je najhoršie prostredie na svete. Je hrozne nevraživé, elitárske a nekamarátske,“ povedali ste v jednom z rozhovorov.
To je pravda.
Prečo sa potom do nej stále vraciate?
(smiech) Lebo mám odvahu. Myslel som to tak, že vám toto prostredie nič neodpustí. Televízia vás rada využije a potom sa s vami s rovnakou láskou rozlúči.
Máte za sebou nakrúcanie novej zoznamky Jojky Take Me Out, ktorá by sa mala na jeseň dostať do vysielania. Čo od nej majú diváci čakať? Serióznu lásku?
Myslím, že to posledné, o čo tam ide, je zoznámenie dvoch ľudí. Ak sa nejaké podarí, je to, samozrejme, bonus. Ale v zásade je to predovšetkým zábava. Najmä všetci tí chlapci, ktorí sem prišli, majú veľkú odvahu. Je to, ako keby vás o druhej ráno zamkli do kabíny na ženskom záchode, a vy by ste museli celú noc počúvať, čo si tie dievčatá rozprávajú.
Ako moderátor ste začínali po boku Pyca, ktorý je teraz vlastne vaším konkurentom...
Ja to takto vôbec nevnímam, to ide úplne mimo mňa. Moderovanie mám ako určitý odskok, keďže to nie je moja hlavná životná priorita. Takže absolútne necítim, že by som v tom s niekým súperil. S Pycom si občas zavoláme, akurát, že vždy, keď som v Bratislave, on je niekde inde, takže sme sa dlhšie nevideli.
Zaujímavé je, že kým v Česku ste najmä hercom, u nás zase predovšetkým moderujete. Takže v Česku robíte to prioritné, kým na Slovensku si len „odskakujete“?
Už sa to spojilo všetko dohromady, keďže tie projekty sú často česko-slovenské. Ale teda vyštudoval som herectvo a vždy sa hovorí, že herec by nemal moderovať. Ja si to myslím tiež, lebo keď som videl tie prvé Talenty, tak to, že ma tam televízia nechala, bola odvaha. (smiech)
Nebolo to také zlé, ľudia sa často na obrazovke trápia aj celé mesiace či roky.
Teraz už v tom mám v každom prípade väčšiu istotu, ale taktiež z toho mám vždy akoby stres. Som v permanentnom napätí a vďaka nemu zase vždy niečo vymyslím.
Take Me Out robíte s Juniorom. Zafungovalo to medzi vami podobne ako pred rokmi s Pycom?
Zafungovalo to v pohode, Junior je inteligentný a s inteligentnými ľuďmi to ide vždy ľahko.
Opäť si dáme jeden váš citát: „Dieťa pre mňa prichádza do úvahy až v okamihu, keď na to budem mať energiu.“ Čoskoro sa spolu s manželkou Agátou stanete rodičmi. Energia je?
Je. Išlo mi najmä o to, aby som si vedel predstaviť, že budem mať dieťa.
Takže ste pripravený vekovo aj mentálne?
Mentálne stopercentne, vekovo nie. Alebo naopak? (smiech)
Podľa vašich aj Agátiných vyjadrení sa však zdalo, že dieťa ste vôbec neplánovali. Aspoň v najbližších rokoch...
Nie, plánovali! Dostavali sme dom, tam sa nám vojde detská postieľka, takže nie je problém.
Aké sú vaše pocity z blížiaceho sa dňa D? Máte aj trochu strach?
Ten vôbec. Hlavne, kým je dieťa za stenou, myslím tým koženou stenou, tak nekričí. Takže zatiaľ je to v pohode.
Vraj chcete byť aj pri pôrode.
Áno. Zvládli to iní, tak to asi zvládnem tiež. Nemyslím, že robím niečo výnimočné, predo mnou to robilo množstvo ľudí.
Čakáte dievčatko. Na mene ste sa už zhodli?
Nie. Bude Prachařová, zvyšok nevieme. Problém je, že všetky mená, ktoré sa nám páčia, majú buď naši príbuzní, alebo niekto v našom okolí, takže sa im musíme vyhnúť.
A ako je na tom vlastne vaše manželstvo? Hovorilo sa o nevere, rozchode, dokonca rozvode...
Pozrite sa, sú veci, o ktorých ja nehovorím, a ani hovoriť nebudem. Som síce čiastočne vec verejná, ale ešte stále mám právo na to, aby som pomlčal.
Vlani ste sa sťahovali do nového domu, tento rok už ostošesť záhradkárčite?
Práve teraz nám po záhrade jazdia bagre. Hovoríme tomu rumunská záhrada - sú tam haldy bordelu a uprostred toho gril a dve plastové stoličky.
Takže romantika sa zatiaľ nekoná.
Koná. Keď v noci nevyjde mesiac, tak to v podstate vyzerá, že ste pri mori.
Vraj doma rád vyvárate.
Už nevarím. Odkedy som začal točiť seriál o varení Ohnivý kuře...
Ako to, presýtili ste sa kuchynských výparov?
Tak nejako, je toho na mňa veľa. Preto doma varím už len výnimočne.
A to údajne máte úplne špeciálnu kuchyňu s dvomi umývačkami riadu.
Tak som to chcel, ale keď som prišiel do kuchynského štúdia, povedali mi, že niečo podobné počujú po prvýkrát. Mne to však pripadalo ako skvelý nápad, lebo keď máte dve umývačky, tak nemusíte mať skrinky na riad. Všetko je to v umývačke a odtiaľ to beriete. A tiež zaniká ten problém, kto vyprace umývačku.
Ale váš skvelý nápad sa neujal.
Nie, aj keď som sa nakoniec dozvedel, že vo Švédsku sa to nedávno stalo trendom - všetci majú doma dve umývačky.
Od vlaňajška ste schudli, však?
Schudol, i keď teraz som to zase nabral. Začal som chodiť na box, ale pre problémy s chrbticou som musel prestať. No teraz budem mať prázdninový režim a zase budem chodiť. Baví ma to.
Pred časom ste skonštatovali, že knihy nečítate, lebo sa na to neviete sústrediť. Ako to?
Mám to tak odmalička. Je to veľký hendikep, no snažím sa. Každý rok znova a znova a nejde mi to. Čítam knižku a potom zistím, že neviem, čo som prečítal, a musím stále listovať dozadu. Ten môj mozog nejako... Neviem, čo sa mi tam deje. Som preto odkázaný na televízne dokumenty a audioknihy.
Čo muzika a skupina Nightwork. To je všetko za vami?
Nie. Teraz sme začali s kamarátom Frantom Soukupom písať muzikál. Stretávame sa tiež v štúdiu, robíme pesničky, ale nevieme, čo s tým. Či urobíme kapelu, alebo nie. Nejako to príde. Aj v minulosti sa to stalo skôr náhodou. Vždy, keď si niečo naplánujem, tak sa k tomu upnem a keď to nevyjde, som sklamaný. Tak som prestal plánovať.
