Na svojom účte na Facebooku sa Tomáš pravidelne chváli dychvyrážajúcimi fotografiami z oblohy. Sever Slovenska, kde totiž žije, je rajom pre mnoho športových nadšencov.
Pred nehodou sa paraglidingom dokonca živil. Sám sprevádzal jemu podobných fanúšikov extrémneho športu po oblohe nad Donovalmi.
Pred troma rokmi sa však všetko zmenilo. V jeden júnový večer sa Tomáš rozhodol, že si ešte pred tým, ako zaľahne do postele pôjde zalietať na zjazdovku za domom. „Bola to veľmi zlá chvíľa. Vybehol som s krídlom na strmú zjazdovku, že si zalietam večer a hneď po štarte ma zachytil konár a hodilo ma na chrbát,” spomína Tomáš na osudný deň. Čakanie za záchranu v kopcoch sa mu zdalo ako večnosť. Po prevoze do ružomberskej nemocnice bola diagnóza jasná: paralyzovaný od hrude po prsty na nohách. Ako sám hovorí, nehode mohol predísť, keby bol opatrnejší. „Na speed-ridingových sedačkách nie sú žiadne chrániče. Keby som ich mal, mohlo to stlmiť náraz počas nehody,” ozrejmuje.
Teraz mu neostáva nič iné, ako sa s prerezanou miechou v krížoch zmieriť. Tvrdí, že najhoršie bolo zabudnúť na plány, ktoré mal so svojou rodinou. „Chcel som dcérku naučiť chodiť, plávať a mnoho ďalších vecí, ktoré otcovia s dcérami robia,” smutne konštatuje Zelina. Život to však zariadil inak a Tomáš musel vymyslieť plán, ako prežiť. Svojho milovaného lietania sa ale vzdať odmietol. Necelé dva roky po nehode už opäť vyletel do výšin. „Pocit voľnosti je pre hendikepovaného človeka oslobodzujúci. Ten pohľad na prírodu okolo vás vás presvedčí, že stojí za to žiť,” pokračuje. Tandemovému paraglidingu šliape ale na päty ďalšia záľuba - bicyklovanie. Stroj si Liptovčan nechal upraviť na mieru, bicykel totiž poháňa vlastnými rukami. Nedávno sa dokonca so svojím dvojkolesovým tátošom spolu s tisíckami vozičkárov zúčastnil aj charitatívneho behu v Bratislave.
Aj keď väčšinu dňa sa Tomáš snaží zamestnať duchaplnými činnosťami, bolesti z paralyzovanej časti tela sa zbaviť nedokáže. Ide totiž o trvalý stav. „Najhoršie na tom je, že bolesť necítim v nohách, ale reže mi závity v mozgoch a s tým sa nedá nič robiť,” priznáva s tým, že síce existujú lieky, ale jemu nezaberajú.
Nádej na kvalitný život však umiera posledná. Aspoň týmto heslom sa Tomáš Zelina snaží riadiť. „Lietanie je zmysel môjho života. Už v minulosti mi pomohlo prekonať rôzne nepríjemné myšlienky,” presvedčene tvrdí Liptovčan. Dodáva, že aj keď je na vozíku, chuť spoznávať nových ľudí ho neprešla.
Dnes lieta prevažne v doprovode iného letca, no nesťažuje si. Keď zrovna ale nebrázdi oblohu nad Nízkymi Tatrami, svoj vzácny čas sa snaží tráviť s malou dcérou. „Chcel by som jej poukazovať krásy Slovenska a odovzdať jej svoje skúsenosti. Uvedomil som si, že šťastie a pohoda je v hlave a nie v nohách,” uzatvára svoje rozprávanie elánom nabitý vozičkár.
