Slovenský horolezec Vladimír Štrba († 48), ktorý cez víkend zahynul na Mt. Evereste (8 848 m), sa už vlani pokúsil vystúpiť na najvyšší vrch planéty extrémnou Boningtonovou cestou, tzv. Hard Way. S kolegom Zoltánom Pálom neuspel, aj pre sneženie a lavínu skončili vo výške 7 200 m, ale už vtedy si vyslúžil obrovskú vlnu kritiky za nereálny pokus.
Na sociálnych sieťach vznikla dokonca aj stránka „Snežný kocúr“, ktorá miestami až „na hrane“ zosmiešňovala projekt Vlada Štrbu a Zoltána Pála, vystúpiť na Everest rýchlym alpským štýlom cez Hard Way. Tam sa k nemu vyjadrila aj legenda slovenského horolezectva Zoltán Demján (62). „Pri všetkej úcte k ich slobodnej vôli a možnosti robiť si, čo chcú, keďže som na Evereste strávil nejaký čas a tuším, čo to znamená liezť Boningtona, mal som skutočne vážne obavy...“ cituje stránka Demjána, ktorý bol s Jozefom Psotkom († 50) v roku 1984 prvým Slovákom na Evereste.
„Myslím, že bez dlhoročných skúseností by som asi z Everestu v roku 1984 nezostúpil. Nešlo až tak veľmi o technické lezecké znalosti, ale najmä o psychickú odolnosť. Nad 8 400 m je človek vystavený naozaj extrémnej výške, v ktorej je schopný liezť len veľmi obmedzený počet hodín. Práve táto extrémna výška pôsobí veľmi nepriaznivo na psychiku lezcov, a preto často robia chyby, ktoré veľmi často bývajú fatálne. Obávam sa, že ani „normálka“ na Everest bez kyslíka nie je „vysokohorská turistika“. Pri zhoršení počasia je to doslova boj o život, lebo pri zostupe je veľmi zradná orientácia v technicky relatívne jednoduchom teréne. My sme práve zostupovali touto „normálkou“ vo víchrici a v tme. Napriek tomu, že na mnohých miestach boli fixné laná, boli to moje najťažšie chvíle v horách a bol to zázrak, že som ten zostup prežil,“ tvrdil už pred rokom Demján.
Rovnako kriticky sa k Štrbovmu pokusu vtedy stavali aj v slovenskom horolezeckom spolku JAMES. Jeho šéf Igor Koller tvrdil, že Štrba nemá výkonnosť a skúsenosti na takúto akciu.
Štrba si ich slová nevzal k srdcu a tento rok sa pod Everest vrátil. O Boningtonov extrém sa pre zlé podmienky ani nepokúsil a zahynul pri sólo výstupe „normálkou“, pretože bol príliš dlho v tzv. Zóne smrti, čiže vo výške nad 8 400 m.
