Rezort financií pod vedením Petra Kažimíra (48) vyrukoval so záverečným účtom, v ktorom podrobne ukazuje, kam všade išli peniaze nás všetkých. Ako sa Slovensku darilo v roku 2016?
„Je to jasný dôkaz, že spolu s trendom klesajúcej nezamestnanosti a stúpajúcej zamestnanosti úspešne prepisujeme históriu slovenskej ekonomiky,“ vyhlásil pred pár týždňami premiér. Podľa účtu ministerstva financií na čele s Petrom Kažimírom (48) sa rozpočet verejnej správy prijateľne naplnil. „Na príjmy rozpočtu pozitívne vplýval rast ekonomiky SR, s tým súvisiaci rast zamestnanosti a lepší výber daní a odvodov,“ chváli sa Kažimír. Taktiež podčiarkuje, že sa podarilo vytvoriť 50-tisíc voľných pracovných miest. Dlh mal oproti roku 2015 síce klesnúť, no stále sa drží na hranici desiatok miliárd eur. Ekonomický analytik J&T Banky Stanislav Pánis však pripomína, že dlh v absolútnych číslach ďalej rástol. „Klesol len v pomere k HDP podobne ako v minulých rokoch. Tempo ekonomického rastu Slovenska je totiž vyššie ako deficity rozpočtov,“ skonštatoval Pánis.
Na výdavky štátu malo vplyv aj čerpanie eurofondov. „Po ich historicky najvyššom čerpaní v roku 2015 došlo v roku 2016 k poklesu čerpania,“ píše Kažimír. „To, že sa menej čerpalo z eurofondov, je zapríčinené tým, že neboli pripravené výzvy a chýbali žiadosti a čerpanie poriadne nebolo pripravené,“ zdôraznil Radoslav Ďurana z INESS.
Eurofondy za každú cenu
Radoslav Ďurana, ekonomický analytik INESS
- Povedané laicky, eurofondy sú niečo, ako keď vám dá niekto o 30 percent viac do rodinného rozpočtu a vy si kúpite o jednu izbu v dome viac. Momentálne sme v situácii, že z EÚ dostávame viac zdrojov, ako tam investujeme, a to sa môže do budúcnosti zmeniť. U nás sa čerpá za každú cenu a to, že sa v roku 2016 čerpalo menej, bolo preto, že štát na to nebol poriadne pripravený.
