Finále MS v Göteborgu zostalo v pamäti fanúšikov, ale aj hráčov. Kariéra súčasných reprezentantov bola vtedy ešte v plienkach, na pamätný šampionát si však dobre pamätajú. Úspech slovenskej partie ich motivoval do ďalšej kariéry.
Azda každý slovenský fanúšik vie, čo robil 11. mája 2002 a kde sledoval zápas Slovensko - Rusko vo finále MS. "Pamätám si, že v čase, keď vrcholil šampionát, sme boli aj s hráčmi a rodičmi zo žilinského žiackeho tímu na chate pri Žiline. Tam sme to sledovali a intenzívne prežívali," prezradil pre TASR útočník Lukáš Cingeľ.
Aj hokejová dráha obrancu Petra Čerešňáka bola vtedy ešte v začiatkoch, ako mladý fanúšik však slovenský úspech vnímal veľmi intenzívne. "Počas finále som bol na námestí a v pamäti mi utkvelo najmä striekanie šampanského. Fandili sme každý rok, no vtedy to bol obrovský úspech. Prežíval to každý v mojom okolí a na celom Slovensku. Aj pre mňa to bola motivácia dosiahnuť niečo podobné, hoci v tom období som to ešte ako malý chlapec až tak neprežíval. Prišlo to až časom," poznamenal Čerešňák.
Úspech göteborskej partie bol jedným z impulzov a zároveň motiváciou do ďalšej kariéry vtedy 9-ročného Lukáša Cingeľa: "Vedeli sme, kto je kto a aké hviezdy máme v tíme. Keď dal Peter Bondra víťazný gól, tak to vybuchlo. Sledoval som to na malom televízore, na ktorom sme zápas ledva videli, ale radosť bola obrovská. Snívali sme o tom, aké by bolo krásne ich napodobniť. Videli sme cestu Slovákov za zlatom a tiež sme to chceli zažiť.".
Na obdobie spred pätnástich rokov si spomína aj Jakub Suja. "Je to už veľa rokov dozadu, ale viem, že sme to všetci prežívali. Bolo to veľké víťazstvo. Finálový zápas som sledoval doma pred televízorom a veľmi som nášmu tímu fandil. Vtedy sme mali mužstvo nabité hviezdami a vidieť ich pokope bol naozaj zážitok. Všetci chlapci sme sa videli, že raz budeme hrať po boku takých hviezd a raz dosiahneme taký úspech, aký dosiahli oni."
