Sedemdesiattriročná žena, ktorá kedysi sama pomáhala ľuďom vo finančnej tiesni pri rozdeľovaní potravinovej pomoci Červeného kríža, patrí k rastúcej skupine Grékov, ktorí sotva prežívajú. Po siedmich rokoch balíkov záchrannej pomoci, ktoré do krajiny naliali miliardy eur, sa chudoba neznižuje. Zvyšuje sa ako nikde inde v Európskej únii, píše agentúra Reuters. "To ma nikdy ani nenapadlo," hovorí Dimitra, ktorá odmieta povedať svoje priezvisko, pretože prijímanie pomoci v Grécku je stále sprevádzané stigmou. "Žijem skromne. Nikdy som nebola na dovolenke. Nič, nič, nič." Teraz ide viac ako polovica mesačného príjmu 332 eur na nájom malého bytu v Aténach. Zvyšok padne na účty.
Globálna finančná kríza a jej dôsledky donútili štyri krajiny eurozóny požiadať o pomoc medzinárodných veriteľov. Írsko, Portugalsko a Cyprus už ukončili svoje programy a ich ekonomiky opäť rastú. Grécko, ktoré o pomoc požiadalo v roku 2010 ako prvá, však potrebovalo celkom tri záchranné programy od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. Tie síce zachránili Grécko pred bankrotom, ale úspory a reformy, ktoré boli podmienkou pre získanie pomoci, krajinu dostali z recesie do depresie.
Veľká časť z obrovských súm finančnej pomoci bola poskytnutá jednoducho formou nového dlhu použitého na splatenie starých pôžičiek. Ale bez ohľadu na to, kto má vinu na prepade životnej úrovne, údaje o chudobe z európskeho štatistického úradu sú zarážajúce. Grécko nie je najchudobnejšou krajinou EÚ, miera chudoby je vyššie v Bulharsku a Rumunsku. Grécko však nie je ďaleko za nimi, je na treťom mieste. Kým v postkomunistických balkánskych krajinách údaje o počte chudobných klesajú, v prípade Rumunska o takmer tretinu, v Grécku sa od roku 2008, keď vypukla globálna kríza, údaj viac ako zdvojnásobil.
Realitu týchto štatistík možno vidieť na miestach, ako je potravinová banka prevádzkovaná aténskym magistrátom, kam si pre svoj mesačný prídel chodia tiež Dimitra. Na svoj prídel tu čakajú ďalšie desiatky Grékov. Všetci majú registráciu, že žijú pod hranicou chudoby 370 eur mesačne. Čísla z potravinovej banky slúžiace pre obyvateľov centra Atén ukazujú podobný trend ako širšie údaje Eurostatu. Je tu registrovaných 11.000 rodín, teda 26.000 ľudí. V roku 2012 tu bolo registrovaných 2500 ľudí a v roku 2014 potom 6000. Zhruba 5000 z registrovaných sú deti. Mnoho políc a chladničiek v sklade potravinovej banky je však prázdnych. Čo bude k dispozícii závisí na tom, čo môžu dať sponzori. Tí sa však často sami stretávajú s problémami. Úradníci sa tak obávajú, či budú schopní vyhovieť všetkým potrebným.
Medzinárodné organizácie, vrátane Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), naliehajú na grécku vládu, aby si za prioritu stanovila boj proti chudobe a nerovnosti. Mieru nezamestnanosti sa už podarilo znížiť z maxima 28 percent na 23 percent, stále však zostáva najvyšší v EÚ. Od začiatku krízy ekonomika klesla o štvrtinu a svoju činnosť ukončili tisícky firiem.
