Povedal to Jozef Dúcz zo Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). Plavba bola v tomto úseku pozastavená od 20. januára. Voda bola plná veľkých krýh. Tento rok ju museli pozastaviť aj 11. januára, a to na tri dni. Ľadové kryhy totiž môžu urobiť škody na plavidlách a ohroziť posádku lodí.
Vodohospodári pracujú na sprístupnení toku. Predchádzajúce dni rozrúšali pomocou ľadoborcov veľké kryhy, oddnes ich prepúšťajú cez hať na obtoku stupňa Čunovo do starého koryta Dunaja. Ľadoborce budú činné aj po tieto dni. Ľad by mal mať teraz asi 15-centimetrovú hrúbku.
Na preplavenie plavebnými komorami podľa Dúcza čaká viacero lodí. "Pod stupňom Gabčíkovo čakajú dve nákladné lode, v Bratislave päť. V Maďarsku je viac plavidiel, ktoré by sa cez Slovensko chceli preplaviť do rakúskej Viedne," uviedol. Rakúšania plavbu nemajú zastavenú, Maďari ju majú na istom úseku obmedzenú. Nie však kvôli ľadu, je tam nízka hladina rieky.
Tohtoročnú zimu označil Dúcz za výnimočnú. Ľad na Dunaji nie je vôbec obvyklý, zdôraznil. Opatrenia proti ľadu vo vode robili vodohospodári naposledy v roku 2012 a 2006. Dúcz zatiaľ nevie vyčísliť, "koľko ich táto zima bude stáť". Slovenský vodohospodársky podnik má vo flotile tri ľadoborce. Prvý z nich s názvom Brezno rozbíja ľady v prístavných bazénoch v Bratislave, plavidlo Krupina kotví v Čunove, ľadoborec Dunaj je zase v Komárne.
História ľadových povodní na Dunaji siaha do obdobia ranného stredoveku. Prvý záznam o zamrznutom Dunaji v Bratislave je z roku 793. Najnebezpečnejšia situácia nastala v polovici 19. storočia. Vo februári v roku 1850 hladina Dunaja prudko stúpala, rieka zaplavila mesto do výšky 1123 centimetrov. Voda a veľké kusy ľadu spôsobili rozsiahle škody na budovách pozdĺž toku. Podľa dobových prameňov prišlo o život šesť ľudí.
Pri silných mrazoch Dunaj úplne zamrzol v rokoch 1927 a 1928, ale aj v roku 1956 a 1963. V zime 1946/1947 bola táto rieka najdlhšie zamrznutá, ľad zastavil tok na 90 dní. Zamrznutý Dunaj v roku 2006 skomplikoval život obyvateľom obcí Bodíky, Dobrohošť a Vojka. Keďže museli zastaviť prevádzku kompy, ľuďom sa cesta na pevninu predĺžila z 500 metrov na 50-kilometrovú obchádzku.
