Za akých okolností môže vlastne držiteľ zbrane podľa zákona strieľať? Na citlivé otázky odpovedá Zdeno Vachálek - bývalý policajt, zbraňový technológ a predajca zbraní.
Ako hodnotíte konanie Milana Kňažka, keď vo vlastnom dome postrelil zlodeja do nohy?
V trestnom zákone sú presne zakotvené paragrafy, kedy sa môže zbraň použiť. Hovorí sa o krajnej núdzi, nutnej obrane, oprávnení na použitie zbrane. Na pána Kňažka sa v tomto prípade vzťahovala nutná obrana. Bránil svoj majetok, ale aj svoj život a zdravie, pretože on podľa mňa nevedel, čo má páchateľ v úmysle. Či má zbraň, či nemá zbraň, či bude útočiť, či bude utekať, či mu niečo ukradol, či neukradol, ale hlavne vliezol mu do jeho obydlia. To je zasa paragraf č. 26 - oprávnené použitie zbrane, keď použitie zbrane v súlade so zákonom nie je trestným činom, ak ju používate vo svojom obydlí na ochranu majetku či života. Samozrejme, že tejto osobe nesmie byť úmyselne spôsobená smrť! V prípade, že by na mňa útočník začal útočiť v mojom obydlí, tak tú zbraň použijem, ale musím myslieť na to, že zbraň je posledná možnosť.
Hovoríte, že zbraň je až posledná možnosť. Pán Kňažko podľa svojich slov však zasvietil, útočník sa otočil a on ihneď vypálil.
Áno, musím zhodnotiť svoje fyzické zdatnosti aj fyzické zdatnosti protivníka, musím vyhodnotiť, či som schopný ujsť, alebo nie. Musím zvažovať veľa okolností a hlavne sa rozhodnúť v priebehu sekundy, čo spravím. Na porovnanie: Prokurátor, ktorý moje konanie potom posudzuje, má na svoje rozhodnutie celé mesiace. Pán Kňažko nie je preborník v žiadnej silovej športovej disciplíne a už má svoj vek. V jeho prípade je to podľa mňa úplne oprávnené použitie zbrane. Hlavne on chránil aj svoju ženu, nevedel, či môže byť ohrozená, alebo nie, a či sa v dome nenachádza ešte niekto ďalší.
Musel zvažovať miliardu informácií počas dvoch sekúnd. Nevedel, čo to je za útočníka, a tak konal. Ja by som v tomto smere stál úplne za ním. Podľa mňa reagoval veľmi dobre a pohotovo. Podľa toho, čo som počul, tak u protivníka našli aj bodnú zbraň, čiže tu je to jasná vec. Bodná zbraň je nebezpečnejšia ako pištoľ, pretože ak bude útočník s bodnou zbraňou od vás vzdialený aj tri metre a vy ste držiteľom zbrane, verte mi, že ju nestihnete ani len vytiahnuť, kým k vám dobehne a bodne vás.
Aj pán Kňažko priznal, že to bolo veľmi ťažké rozhodnutie. Ak sa legálny držiteľ zbrane ocitne v takejto situácii, kam by mal strieľať?
Policajti to majú zakotvené v zákone - musia dbať na život a zdravie osoby, proti ktorej vykonávajú služobný zákrok. Takže musia mieriť tak, aby človeka znehybnili, ale nezabili. Avšak systém v celej Európe je nastavený tak, že viac je ochraňovaný útočník ako strieľajúci.
Ako to myslíte?
Väčšinu mojich známych a kamarátov, ktorí museli vystreliť, doteraz za to riešia, aj keď to dotyčný prežil. Ten ich skrátka zažaloval a naťahujú sa teraz na súdoch preto, že strelec nevyužil iné možnosti sebaobrany. Takže sa vám to všetko môže vrátiť ako bumerang, aj keď ste konali v dobrom úmysle.
Ak má niekto doma legálne držanú zbraň, kde by sa mala nachádzať a ako by mala byť zaistená? Pán Kňažko tvrdí, že zbraň nemal v trezore.
Keď som držiteľom zbrojného preukazu, mám dve možnosti - buď mám zbraň na nosenie, čo je skupina A, alebo na držanie, čo je skupina B. Ak mám zbraň iba na držanie, tak ju musím mať zabezpečenú proti odcudzeniu, mal by som ju mať uloženú mimo nábojov a mimo zásobníka. Potom máme inštitút nosenia zbrane, teda áčko. Vtedy môžem zbraň uložiť kdekoľvek a môžem ju nosiť kamkoľvek v rámci Slovenska nabitú a pripravenú. Pán Kňažko má skupinu A, čiže ju nosí aj doma a nemusí mať pištoľ niekde uskladnenú a zabezpečenú.
Ako odborník na strelné zbrane sledujete v posledných rokoch zvýšený záujem o ozbrojovanie Slovákov? Podnecuje napríklad strach z terorizmu ľudí zaobstarať si zbrojný preukaz a kúpiť si zbraň?
Je to v ustálenej rovine. Mnohí si myslia, že veľmi veľa ľudí sa snaží o získanie zbrojného preukazu, ale nie je to pravda. Keď som robil na policajnom oddelení Zbrane a strelivo, tak som videl aj to, koľko ľudí sa zbrojného preukazu vzdáva. Myslím si, že je to vyrovnané. Podmienky, ktoré sú určené novým držiteľom zbrojného preukazu, sú dosť prísne. Je tam veľmi husté sito a iba určité percento záujemcov prejde prísnym výberovým konaním a skúškami, od psychotestov až po skúšky pred policajtmi a prokurátorom. Aj keď teda prejdem cez lekára, psychológa, cez všetko, ešte ma môže zastaviť prokurátor alebo policajt.
Môže sa stať, že sa aj po takomto site dostane zbraň do rúk psychicky labilného človeka?
Je to možné, prečo nie? Psychológ vám dá svoju záruku iba po svoje dvere. Nikomu do hlavy, bohužiaľ, nevidíte. Niektorí psychopati dokážu svoje poruchy skrývať perfektným spôsobom a jednoducho to u nich nezistíte. Keď dokážu oklamať detektor lži, dokážu oklamať aj ktoréhokoľvek psychológa. Potom sú, samozrejme, prípady, keď sú ľudia vystavení nadmernej psychickej záťaži a rupnú im nervy. To je tiež vec, ktorej nedokážete žiadnym spôsobom predísť. Ale títo ľudia nie sú nebezpeční len preto, že majú zbraň - môžu takisto zobrať auto, nôž a budú nebezpeční... Zbraňou môže byť čokoľvek. Budem sa opakovať, ale nôž je horšia vec ako nejaká pištoľ.
Myslíte si, že takáto situácia, aká nastala u pána Kňažka, môže v ľuďoch vzbudiť zvýšený záujem o držbu zbrane?
Podľa mňa to zostáva na jednej úrovni, ale možno, že to zvýši záujem preštudovať si viac o zákonných veciach, pretože mnoho ľudí nevie, kedy môže a nemôže použiť zbraň, pričom je to jednoducho zadané v zákonoch.
Nedávno sa však riešila smernica obmedzujúca držbu zbraní, v rámci EÚ sa majú pravidlá sprísňovať...
Je to úplne nezmyselne napísaná smernica, pretože to písali úradníci, ktorí nemajú o zbraniach ani šajnu. Tým, že obmedzíte legálne držané zbrane slušnými ľuďmi, absolútne nezamedzíte terorizmu. Pretože oni, samozrejme, zbrane nezískavajú legálnou cestou a ani si nerobia zbrojné preukazy. Takisto lupič, pokiaľ vykráda dom a nevie, či má majiteľ zbraň, alebo nie, je neistý. Ale keď vie, že je to zakázané a obeť nemá zbraň, tak čo mu bráni ísť lúpiť?
