S generálnym riaditeľom RTVS Václavom Mikom (53) sme sa rozprávali o zmysle stratovej tvorby pre deti, galavečere, ktorý leží v žalúdku premiérovi, i o osude relácií Nikto nie je dokonalý a Strom želaní.
Niekoľko generácií na televízii či rozhlase vyrástlo, no dnešné deti si vyberajú skôr medzi televíznymi kanálmi určenými výhradne pre ne a internetom. Je práve boj o mladého diváka tým najťažším vo vašej misii?
Nemala by to byť misia jednej osoby. Nejde len o samotné vysielanie pre deti, ale najmä o detskú tvorbu a či už je v televízii alebo v online médiách, to nie je dôležité. Ak tento mediálny obsah nevytvorí verejnoprávna televízia, tak veľmi odvážne poviem, že ho nevytvorí nik. Rozhlas má skvelú kontinuitu detskej tvorby, no do televízie ju bolo potrebné navrátiť vo všetkých podobách. Som rád, že sa nám každý rok darí tvoriť jednu-dve hrané rozprávky, ktoré nás prežijú. A je tu aj animovaná tvorba, po Mimi a Líze máme Drobcov a Pavúkov v rohu. Toto je produkt, ktorý je zaujímavý aj medzinárodne.
Aký máte na detské projekty ohlas? Nejde len o dobrý pocit?
Po prvé: V každej výročnej správe máme hodnotenie, o koľko nám narástol počet detských divákov. Je to mnohonásobne viac, aj keď tie percentá boli predtým také nízke, že stále nejde o veľké číslo. Treba však povedať, že detská tvorba dnes logicky nie je otázkou pre komerčné médiá. Tým pádom je opäť verejnoprávne médium nezastupiteľné, lebo do toho investuje peniaze napriek tomu, že sa nevrátia cez divácku sledovanosť. A ešte po druhé, dôležité je, že vzniká divácky návyk, tvoria sa formáty, ktoré prežijú generácie detí.
RTVS si nedávne televízne výročie pripomenula aj efektným galavečerom za vyše 300 000 €, ktorého cenu však skritizoval priamo premiér Robert Fico. Zaskočil vás?
Považujem za prirodzené, že RTVS je pod verejnou kontrolou a kritikou. Pre nás je dôležité, že máme v rámci našich mediálnych stratégií kategóriu 3-krát N: nezaujato, nestranne a nezávisle. A akákoľvek moja reakcia by teraz bola zaujatá. Podstatné je, že na tento galavečer bola zverejnená zmluva, a tá má parametre úplnej otvorenosti. Dĺžka formátu či počet účinkujúcich absolútne zodpovedajú tomu, za akých okolností sa takýto typ programu robí.
Takže vy ste na tento galavečer hrdý?
Som veľmi spokojný s tým, ako dopadol, ako pocta histórie televízie na Slovensku. Upozornili sme na to, že história televízie má kľúčové momenty aj v histórii celého nášho národa, kultúry, spoločnosti. Myslím, že sme nepozabudli na žiadny kľúčový okamih. Pravdou ale je, a to ma veľmi mrzí, že sa nepodarilo spomenúť všetky veľké osobnosti spoza obrazovky, ktoré to vzácne kultúrne dedičstvo tvorili. Boli to najmä veľké osobnosti dramaturgov, scenáristov, strihačov a kameramanov. Bolo to však veľmi dôstojné aj divácky atraktívne. A nesmiem zabúdať ani na rozhlasový galavečer, ktorý bol tiež veľmi vydarený. Od rozhlasákov som následne počul, že sa im prvýkrát stalo, že takto dôstojne a s ich zainteresovaním, sa takéto výročie oslávilo.
Útoky na RTVS sa zo strany premiéra či šéfa parlamentu stupňujú. Aký je váš pohľad na fungovanie verejnoprávnych médií v roku 2016? Máte kvôli niečomu výčitky svedomia?
Kto je bez viny, nech hodí kameňom... Určite robím chyby, ale som presvedčený, že stratégia a ciele sú správne. Podľa niektorých sme mnohé veci mohli robiť inak a lepšie, ale ak hovoríte o útokoch... Podľa mňa ide o súčasť istej politickej kultúry a sú aj súčasťou toho, že sa končí moje funkčné obdobie. Ak by k nim nedochádzalo, tak by sa asi zdalo, že nie je zaujímavé, ako vyzerá a v akom stave je verejnoprávne médium. Po rokoch to vnímam ako dobrú spätnú väzbu, lebo boli časy, keď sa o verejnoprávne médiá, najmä o televíziu, nikto nezaujímal. To, že je o nás záujem, znamená, že sme relevantní. Takže nakoniec je to dobre.
Ako pokračuje vyšetrovanie SMS-kovej kauzy okolo komunikácie poslanca Gábora Grendela s vašimi novinármi?
Napriek tomu, že ide o neoverený zdroj informácií získaných nelegálnym spôsobom, verejnoprávne médium musí spustiť určitý štandardný postup. Ten proces sme pomerne rýchlo aplikovali. Podstatou je to, aby sa odstránila pochybnosť, že existuje akýkoľvek spôsob, ako zasahovať zvonku do dramaturgie a štruktúry spravodajstva. No samotný systém to neumožňuje a neverím, že sa to stalo.
Zdá sa, že zvýšenia koncesií sa v tomto funkčnom období nedožijete. Prekvapil vás vývoj v tomto smere?
Prekvapil? Poviem to inak. Takéto opatrenie je nepopulárne, neveľmi sa hodí ako téma novej koalície a presadiť takýto zákon vyžaduje konsenzus naprieč parlamentom. A ten nenastal. Ak nositeľom tej témy, jediným, kto ju zásadne presadzuje, je minister kultúry, tak je to málo. Musím však povedať, že to postavil až na hranu, čo je v politike veľmi nezvyčajné a to my v rámci inštitúcie veľmi oceňujeme.
Aké sú vaše výzvy na rok 2017 - je medzi nimi aj opätovná kandidatúra na post šéfa RTVS?
Použijem opäť Bibliu - Ak chceš Boha rozosmiať, tak mu prezraď svoje plány. Ja ho nechcem rozosmiať. Odpoveď si najskôr musím nájsť sám pre seba. Nemôže to byť kandidatúra, ktorá je insitná v štýle, lebo sa to patrí, lebo mám záväzky voči kolegom a práci. Nakoniec mať viac ako štyri roky na prácu, je skvelé, to tu od revolúcie nikomu nebolo umožnené. Ale aby malo zmysel kandidovať, musí byť zabezpečená udržateľnosť RTVS - to znamená, podmienky na fungovanie, vrátane peňazí. Ak budem kandidovať, tak musí byť aspoň istá šanca, že nebudem toho prekážkou, alebo že budem schopný vytvoriť tieto udržateľné podmienky.
Poďme k ďalšej boľavej téme - predseda parlamentu Andrej Danko má vážne výhrady k verejnoprávnosti relácie Nikto nie je dokonalý, ktorá podľa jej autora Olivera Andrásyho u vás končí. Aký je teda jej osud?
Tento formát sme do RTVS priniesli my a treba povedať, že je úspešný. Ale už od prvého dňa zaznievali hlasy, že to nie je formát, ktorý prináleží verejnoprávnemu médiu. My sme tým tlakom dokázali odolávať. Budúci rok je však otázkou rozpočtu, ktorý ešte nie je schválený, a takéto formáty vždy potvrdzujeme na jednu sezónu. Blízky čas ukáže...
Naopak, Strom želaní divákov nezaujal. Je pre vás najväčším sklamaním jesennej štruktúry?
Televízia je o inovácii a my sme sa snažili do hlavného vysielacieho času v sobotu priniesť formát, ktorý bude pre trochu mladšieho diváka. Ukázalo sa to ako riziko, s ktorým sme však počítali, ale nestal sa zázrak. Asi to chce ešte čas a trpezlivosť, no tie výsledky, bohužiaľ, nie sú také, aké sme očakávali. Osud Stromu želaní závisí od toho, či mu budeme veriť aj naďalej, alebo investujeme do niečoho iného.
Andreja Bičana, ktorý je na obrazovkách takmer dvadsať rokov, tento rok „objavila“ Markíza. Zostáva naďalej tvárou RTVS v relácii 5 proti 5?
Andrej nemá s RTVS exkluzívnu zmluvu, no v 5 proti 5 určite pokračuje. Tento program má trend rastu a výsledky lepšie ako pred dvoma-troma rokmi. Musíme si ho strážiť a investovať doň. Navyše výborne funguje aj Duel, ktorý mu predchádza, a zároveň ide o formáty, ktoré považujem za veľmi zlučiteľné s verejnoprávnosťou. Ak takéto veci fungujú a máte porovnateľnú alebo lepšiu sledovanosť ako konkurencia, tak je to skvelá vec. Kto by na ne siahol, nemá to v hlave v poriadku. (smiech)
Televízie už zľahka odštartovali vianočnú ponuku. Na čo ste z tej vašej špeciálne hrdý?
Na spomínané dve pôvodné rozprávky, veľmi sa teším, že máme animovaných Drobcov, som rád, že máme nového Winnetoua. Budeme tiež vysielať moju obľúbenú komédiu Čo sme komu urobili a premiérovať Sherlocka už 24 hodín po BBC. Na Dvojke máme tradičné Vianoce, čo divák vždy ocení.
