Zhodli sa na tom, že v najbližších mesiacoch vyriešia najzávažnejšie problémy ako migrácia či boj s terorizmom. Dokáže bratislavský samit skutočne zmeniť chod dejín? „Ak hovoríme o prosperite, bezpečnosti, perspektíve Slovenska, nevieme ich zabezpečiť inak, len vo vnútornom priestore EÚ,“ povedal Fico. Pripustil, že za problémy s extrémizmom či referendami, ktoré rozbíjajú európsku jednotu, môžu aj štandardní politici. „Vieme, že ak to chceme zastaviť, nebude stačiť ukazovať prstom, že to sú tí zlí a my sme dobrí, musíme prísť s takými témami, ktoré presvedčia verejnosť, že projekt je dobrý,“ dodal premiér.
Na samite prijali európski lídri Bratislavskú deklaráciu a tzv. cestovnú mapu, kde si zadefinovali základné body, ktoré musia vyriešiť v čo najkratšom čase - na čele s migráciou a bojom proti terorizmu. Politologička venujúca sa problematike EÚ Radoslava Brhlíková tvrdí, že výsledok je mierne rozpačitý. „Deklarovanie namaľovania akejsi cestovnej mapy je síce pekné, ale v skutočnosti nevieme, čo presne obsahuje,“ uviedla. Z posamitových vyjadrení vraj nie je jasné, či lídri pochopili a uvedomujú si, čo od nich občania skutočne čakajú.
Europoslanci sú rozdelení
Eduard Kukan (76) - Z hľadiska propagácie nášho hlavného mesta vo svete to bola pozitívna bomba. Ak chce samit niekto vidieť negatívne a kritizovať, nájde si na to argumenty. Podľa mňa samit splnil to, čo sa od neho reálne očakávalo. Lídri tam hovorili o naliehavých otázkach, ktoré stoja pred Úniou a ak ich nezačneme riešiť urýchlene, tak sa naozaj dostaneme do priepasti. Bol neformálny, ale nakoniec prijal rámcové dôležité dokumenty. V4 v otázke migrantov skórovala prvé body. Teraz pôjde o to, aby za vyhláseniami nasledovali skutky vo forme konkrétnych opatrení, ktoré pozitívne pocítia ľudia.
Boris Zala (61) - Odkaz samitu nie je dostatočný. Výsledky sú veľmi skromné, a to aj napriek tomu, že šlo len o neformálnu schôdzku. Premiéri neprekonali v rámci konfliktov, ktoré majú medzi sebou, svoje národné pozície a neprijali európsky spôsob rozmýšľania. Európsku realitu oveľa silnejšie vníma Európska komisia aj Európsky parlament a premiéri, bohužiaľ, vnímajú len svoju miestnu, lokálnu, národnú atmosféru, ktorú nevedia pretaviť do európskych riešení.
Branislav Škripek (46) - Chýbalo mi viac sebareflexie po tom, ako sa obyvatelia Veľkej Británie rozhodli v referende opustiť EÚ. Chýba tu vizionárstvo. Schopnosť pozrieť sa dopredu, povedať, budeme to riešiť takto a trošku to riešiť v širšom kontexte. Mne sa zdá, že sa celá bezpečnostná otázka skončila tým, že lepšie posilníme hranice, ja som tomu veľmi rád.
Vladimír Maňka (56) - Cieľom bolo naštartovať proces zmeny, a to sa aj podarilo. Pomenovali tie najväčšie problémy, ktoré sú a v ďalších mesiacoch sa budú riešiť. Dôležité je, že už pred samitom sa začal proces toho, že niektoré veci - ako napríklad solidarita - sa nemôžu vynucovať, lebo to spôsobuje práve rozbíjanie ľudí.
Monika Beňová-Flašíková (48) - Samit priniesol to, čo sme potrebovali v tejto chvíli vidieť. Aj naši občania, aj ľudia v iných členských štátoch mali možnosť vidieť, že lídri sú schopní komunikovať, že chcú hľadať riešenia, že chcú, aby projekt Európskej únie nielen fungoval ďalej, ale aby sa spolupráca posilňovala.
Nezaobišli sa bez konfliktov
Nezaobišli sa bez konfliktovbratislava - Napriek deklarovanej jednote európskych lídrov sa po skončení rokovaní ozvalo viacero nespokojencov. Medzi politikmi najviac zasvietil maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý samit rovno označil za neúspešný. „Nepodarilo sa zmeniť sebazničujúcu a naivnú migračnú politiku,“ uviedol.
Hneď po jeho boku sa zaradil aj jeho taliansky kolega Mattero Renzi, ktorému tiež prekážal výsledok v oblasti utečeneckej krízy. „Nebola to úplná strata času, ale opisovať dnešné opatrenia ako krok vpred vyžaduje predstavivosť hodnú slovných ekvilibristov,“ povedal Renzi. S výsledkami ohľadom migračnej krízy bol pritom spokojný premiér Fico, ktorý povedal, že hlavným bodom neboli kvóty, ale apelovali najmä na ochranu vonkajších hraníc Schengenu.
Na čom sa dohodli:
1. Európska únia s 27 členskými štátmi zostáva jasnou prioritou napriek tomu, že nie je dokonalá, ale je to najlepší nástroj na zvládanie súčasných výziev
2. musí byť jasné, čo môže robiť EÚ a čo je na členských štátoch európskeho spoločenstva
3. nikdy nedopustiť návrat nekontrolovaného prílevu migrantov a zaistiť plnú kontrolu vonkajších hraníc Schengenu (pomoc pre bulharsko-tureckú hranicu, sfunkčnenie jednotiek pobrežnej a pohraničnej stráže)
4. intenzívnejšia spolupráca na výmene informácií medzi bezpečnostnými zložkami členských štátov EÚ, vytvoriť nový cestovný systém, ktorý by preveril všetky osoby putujúce cez hranice EÚ
5. väčšia podpora EÚ členským štátom v boji proti nezamestnanosti mladých aj vytvorenie spoločného veliteľstva pre všetky misie EÚ
