Urobil tak dva týždne od návštevy ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej, ktorá poukazovala na to, ako lykožrúty ničia les a že je nutné proti nim zakročiť i v najprísnejšom stupni ochrany. No Sólymos v Tichej doline, ktorá je v 5. stupni ochrany, vidí živý les a dodáva, že na boj s lykožrútmi ide ročne 700-tisíc €.
Matečná ukazovala Tatry zničené lykožrútom z helikoptéry. „Budem žiadať výnimku na zásah v 4. a 5. stupni ochrany, aby sme zachránili tatranský les,“ povedala ministerka. Minister životného prostredia s ňou nesúhlasí: „Vidím tu živý les, ktorý má šancu prežiť ďalších 100 rokov. Pred 12 rokmi tu bola kalamita a spadli skoro všetky stromy, dnes tu na pozostatkoch spadnutých stromov rastie zdravý les bez zásahu človeka. To by mala byť cesta pre národný park, ak chceme hovoriť o ochrane prírody.“ Súhlasí s ním aj riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko, podľa ktorého je v oblasti zdravé územie plné života a nové stromy rastú aj z tých popadaných.
„Vtáci si z popadaných stromov urobili lesné sídliská a všetko to tu hýri životom. Choďte sa pozrieť, ako to vyzerá na miestach, kde sa les po kalamite ,skultivoval‘,“ uzavrel Majko. Po kalamite sa zvýšil výskyt lykožrútov, no po šiestich rokoch sa stratili bez zásahu človeka. Natíska sa otázka, či je národný park o ochrane prírody alebo len o ochrane lesa. „Ročne je z enviro fondu vyčlenených viac ako 700-tísíc € na boj s lykožrútom a tento rok sme vyčlenili ďalších 400. Prečo s lykožrútom intenzívnejšie nebojujú tam, kde to majú robiť, ale chcú zasahovať v bezzásahových zónach?“ pýta sa Sólymos.
