Skúšali sme to dva mesiace. Nakoniec sa to podarilo v Krompachoch. Porozprávala nám, čo tam robila, ako žije, čo ju zamestnáva, a prečo už nerieši svoju hmotnosť.
Zastihli sme vás v onko-tábore Anjelik, ktorý organizujete už po deviaty raz. Čo vás viedlo k charite?
Bola to dlhšia cesta, ale sociálne cítenie mám v krvi. Charite som sa začala venovať už ako 21-ročná. Ako modelka som robila pre Unicef a neskôr, keď som si založila vlastnú nadáciu, tak sme pomáhali detským domovom a ústavom. Pred trinástimi rokmi sme sa pretransformovali na občianske združenie. Človek dozrieva a ja som pochopila, že deti potrebujú najmä lásku a našu pozornosť. Zamerali sme sa na onkologicky a dlhodobo choré deti a tento tábor je o tom, aby aspoň na chvíľu zabudli na svoje ochorenie.
Rozvíjajú sa vzťahy medzi deťmi a vami naďalej alebo je to len v tábore?
S deťmi sa poznáme, je to celoročná aktivita. Robíme happy terapiu v detských nemocniciach na onkológii v Bratislave a Košiciach, potom benefičný koncert a tiež tento tábor, kde pracujú len dobrovoľníci bez nároku na finančnú odmenu. Tak je to aj so známymi osobnosťami a zložkami, ako sú vojaci, polícia, záchranári, ktorí robia deťom radosť.
Nedávno ste boli v Amerike. Prezradíte dôvod?
Bola som v Dallase v Texase. Bola to odmena za dobré výsledky z kozmetickej firmy, pre ktorú pracujem - výročná konferencia spojená s oceňovaním. Pracujem v nej už 11 rokov. Je to moja priorita, milujem filozofiu tejto spoločnosti, pretože je iná ako ostatné. Má duchovný ráz a ženy popri nej objavujú samy seba.
Tento rok ste boli opäť v Indii v ajurvédskom centre. Čo vám to dáva?
Každý rok sa snažím oddýchnuť si aspoň na tri týždne, či už je to doma na Slovensku alebo v zahraničí. Jednoducho potrebujem vypnúť od všetkých a od všetkého. Meditujem, relaxujem... Patrím medzi tých, ktorí idú v tempe, nevedia sa zastaviť a relaxovať. Musím sa to naučiť. India je jedným z miest, ktoré mi pomáhajú absolútne vypnúť. Dodáva mi pokoj. Pobyt v centre nie je nič výnimočné alebo lukratívne, pretože tam chodia stovky Slovákov. Je to vyslovene o tom, že človek potrebuje zregenerovať telo i myseľ. Ajurvéda má svoje čaro a mňa východná kultúra veľmi zaujíma. Učí nás žiť v prítomnosti, tu a teraz a nemá nič spoločné s materiálne zameranou Európou.
Znamená to, že Európania nevedia žiť?
Sme v neustálom strese, dýchame plytko, permanentne nás niečo hnevá, ženieme sa za matériou... Indovia to neriešia, berú život tak, ako príde. My si ani neuvedomujeme, že patríme medzi 20 percent najbohatších ľudí na svete. Otočíme kohútikom, tečie pitná voda, sprcha, máme splachovacie toalety... Čím viac chodím po svete, tým viac si to uvedomujem a vážim si to. Navyše, keď sa rozprávate s mamičkami z nadácie, ktoré majú choré deti na vozíčku a ich jediným želaním je, aby ich deti žili, potom si uvedomíte, čo má naozaj hodnotu.
Často si ľudia kladú otázku, prečo sa zlé veci dejú práve deťom. Mnohí majú pocit, že život nie je fér...
Každý v živote prechádza skúškami a často prepadáme sebaľútosti. Život nikdy nebol a ani nebude fér. Čím viac sa bránime a ľutujeme, tým bude skúšok viac a budú aj viac bolieť. A v tom je východná filozofia pre mňa veľmi oslobodzujúca. Niektoré veci sú v živote nepochopiteľné, ale čo ja tým vyriešim, keď sa tým budem zaoberať? Nakoniec je človek z toho unavený. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že všetko so všetkým súvisí. Život zapadá do seba ako puzzle. Snažím sa neustále na sebe pracovať a myslieť pozitívne.
Čo je pre vás šťastím?
Každá chvíľa. Keby som niečo veľmi chcela a nemôžem to mať, tak si poviem, v poriadku - takto je to asi pre mňa dobré. A nie je to flegmatizmus. Prijímate veci tak, ako idú. Verím na osud, v Boha aj anjelov. Oni vedia, aký majú s nami zámer. Vesmír je dokonalý a náš život tiež. Ľudia chcú dôkaz, ale načo, keď Boh je v každom z nás...
V relácii V siedmom nebi ste nedávno prijali výzvu chudnúť. Dali ste tým všetkým opäť možnosť zaoberať sa vašou hmotnosťou. Ako sa k tomu staviate?
Nemám pocit, že by som sa musela verejne zodpovedať. A ani neviem, čo by som na to mala povedať. Keď poviem, že ma to netrápi, nie je to pravda a ak poviem, že ma to trápi, tiež to nie je pravda. Pracujem na sebe a mám svoje priority. Ľudia, keď veľa pracujú, tak niektorí chudnú, iní priberajú. Je to obranný systém organizmu. Asi mi bolo súdené, aby som takto vyzerala. Veď keby sme boli všetci rovnakí, bola by to nuda. Pre mňa je dôležité pozitívne myslenie, ktoré vytvára nádej a chuť žiť. To, ako žijeme, si vytvárame svojimi myšlienkami.
Vytáčajú vás verejné zmienky o vašej hmotnosti?
Pre nikoho to nie je príjemné, keď o sebe číta niečo také, ale keď som to začala eliminovať, prestalo to pre mňa existovať. Keď mi ľudia píšu na facebook, že som stále pekná žena a že si médiá nemám všímať, viem, že asi o mne niečo písali, ale vôbec neviem čo a ani kde. (Smiech) Ja mám svoj svet. Meditujem a robím prácu, ktorá ma baví. Kedysi ma iritovalo, čo o mne písali, dnes už nie. V istom momente si človek uvedomí, že je zbytočné sa tým zaoberať.
Neoľutovali ste niekedy, že ste boli na súťaži Miss Československo v roku 1989, ktorú ste vyhrali a stali sa mediálne známou osobou?
Nie, možno iba vtedy, keď som sa rozviedla. Mala som iba 24 rokov a bolo to pre mňa veľmi ťažké. Nebolo mi to príjemné, ale aj to bola moja cesta, ktorú som si musela prejsť. Nikdy by som to nemenila. Je to môj život. Pamätám si, že sa ma ľudia pýtali, prečo som sa vrátila domov na Slovensko. Neviem, mala som tu mamu, rodinu, mala som tu emocionálnu istotu. Vedela som, že sa tu môžem o niekoho oprieť. Vonku to bol iný svet, kultúra. Tento rok som bola s firmou aj v Thajsku. Pre mňa to tam bola sodoma-gomora. Krásne mladé dievčatá a s nimi spojená prostitúcia. Veľmi mi to bolo ľúto. Vtedy si človek uvedomí, že Slovensko je raj na zemi. Nikto si nás nevšíma, nikto tu nechce zostať, lebo máme taký sociálny systém, aký máme... Ale aj tak som rada, že som doma.
Vaša dcéra Daniela (22) tiež pomáha v tábore ako dobrovoľníčka. Nechcela by radšej pracovať v modelingu?
Už nemá na to vek a nikdy ani nemala také ambície. Študuje andragogiku, čo je vzdelávanie dospelých. Robí v tej istej kozmetickej firme ako ja, je tiež sales directorkou, takže my už cestu máme.
Bolo ťažké pre vás vychovať ju sama, keďže exmanžel Daniel Ubaud vám na ňu neplatil?
Áno, bolo to pre mňa veľmi náročné. Ako pre každú mladú rozvedenú ženu... Možno sa len môj príbeh vníma intenzívnejšie, pretože som mediálne známa, ale takéto príbehy majú tisícky žien. Všetko sme zvládli, dieťa je zdravé, pomáha mi, trávi so mnou čas. Vnímam to, čo sa deje vo svete a veľmi si vážim, že sme ešte v pohode, aj keď nevieme dokedy to bude trvať.
Objavila sa informácia, že Danielin otec, ktorého kedysi hľadal aj Interpol, žije v Paríži medzi francúzskou smotánkou. Ozval sa vám alebo Daniele?
Keď sa jej neozval dvadsať rokov, tak načo by sa teraz ozýval?
Už nejaký čas má Daniela priateľa. Dávali ste jej rady do života, aby ju nepostretlo to, čo vás?
To je jej život, ona si vyberie, čo je pre ňu správne.
Máte 46 rokov, bojíte sa starnutia, hoci nemáte ani jednu vrásku?
Neriešim to a nemám žiadne plastické zákroky. Užívam si život naplno, nebojím sa starnutia. Milujem svoj život, mám okolo seba úžasných ľudí, anjelov aj na zemi. Prežívam nádherné obdobie naplnenia. K životu však pristupujem s pokorou.
Nemrzí vás niekedy, že nemáte po svojom boku partnera? Predsa raz dcéra opustí spoločné hniezdo.
Každý má svoj život. A ja ho mám taký, ako som si ho spravila. To je tiež osud. Ak má niečo prísť, príde. Ak nie, tak nie. Nič nebudem robiť nasilu a ani sa preto trápiť.
Proti urieknutiu väčšinou ľudia nosia na ruke červenú stužku. Vy máte bielu. Čo znamená?
V Thajsku nám ich uväzovali mnísi, vraj pre šťastie a nosiť ich treba, pokiaľ sa nerozpadnú. Mám rada rituály. Je to kúsok viery. Rituály nám dávajú nádej a robia ľudí silnejšími. Viera v Boha, viera v seba... Neberiem to príliš vážne, ale ani nepodceňujem.
Máte aj iné rituály?
Každé ráno meditujem. Je to dynamická mediácia. Sú to určité cviky, kde predýchavam, aby sa mozog okysličil. Každý deň skoro ráno urobím 10-tisíc krokov, čo je viac ako osem kilometrov. Musím rozhýbať telo i bunky, aby som bola fit a milá po celý deň. To, čo teraz urobím pre seba, mi dá vitalitu na ďalšie roky.
