1. Ty budeš posledný.
Všetkých spolužiakov počúvate, ako sú radi, že to majú už za sebou. Vy tam stále ale sedíte a máte pocit, že každú sekundu skolabujete od stresu.
2. Vidíme sa nabudúce.
Aj to sa môže stať, no pokiaľ nebudete ticho, určite to spravíte.
3. A pointa?
Ťaháte zo seba informácie ako z chlpatej deky, skáčete z témy na tému a učiteľ vám aj tak povie, nech už sa dostanete k podstate. Podstatný detail je, že vy už viac k neviete.
4. Dajte nám ten ťahák, čo máte na pere.
Robili ste si ho celú noc, trénovali s ním pred zrkadlom a aj tak vám ho našli. Tomu sa povie smola. Môžete ešte skúsiť zahrať náhlu nevoľnosť, no už vám budú len ťažko veriť.
5. To máte z akej knižky?
Pokiaľ ste povinnú literatúru videli len v podobe vytlačeného zoznamu, táto otázka môže byť veľmi nepríjemná. V tomto prípade sa neoplatí vymýšľať si, pretože sa môže stať, že poviete namiesto Tri gaštanové kone skomoleninu ako Tri konské gaštany. V takomto prípade vás rýchlo odhalia.
6. Hurónsky smiech.
Atmosféra síce bude uvoľnenejšia, no jednotku vám to rozhodne neprinesie. Stres ale robí svoje a milá chybička dokáže byť príjemným osviežením. Základné pravidlo je, vždy radšej smiech ako trápne ticho.
7. Vôbec neradili.
Stresovanie na chodbe patrí už k akejsi športovej disciplíne. Keď sa objaví na chodbe spolužiačka a povie, že jej vôbec nepomáhali, na pohode vám to príliš nepridá.
8. Prečo si nespravil?
Asi posledná vec, ktorú chceš počuť od spolužiakov, ktorí sa radujú a oslavujú úspešnú maturitu.
9. Túto jedinú otázku som sa nenaučil
Veta, ktorú si poviete v hlave hneď po vylosovaní otázky. Nechajte si to pre seba a nehovorte to učiteľom. Je to posledná vec, ktorú chcú počuť.
10. To je akože všetko?
Mohlo by im dôjsť, že ak ste ticho, tak už to je zrejme všetko. Takéto „užitočné“ nápovedy vám ani náhodou nepomôžu.
