Peter Hollý (31) z Dubnice nad Váhom si ako jediný Slovák vybojoval v konkurencii 900 dobrodruhov z celého sveta miestenku na adrenalínovú expedíciu za polárny kruh. Všetko ale mohlo byť úplne inak.
V oficiálnom hlasovaní fanúšikov skončil Slovák na druhom mieste, o pár stoviek hlasov za Estónkou Katrinou. Týždne masívnej podpory, naháňania hlasov, obvolávania médií s prosbami o akúkoľvek formu podpory boli fuč. V radoch Peťových fanúšikov zavládlo obrovské sklamanie. "V deň ukončenia hlasovania som sa zobudil asi prvýkrát po štyroch týždňoch dobre, spokojný, vyspatý a s úsmevom na tvári, nakoľko už samotný výsledok, čo sme dosiahli aj vďaka vašim čitateľom, bol úžasný," vyznal sa pred tromi mesiacmi Dubničan a všetkým, ktorí ho podporovali, sa úprimne poďakoval.
Našťastie, zanedbateľný rozdiel medzi Peťom a Katrinou si všimla aj medzinárodná porota expedície Fjällräven Polar a 31-ročného bezpečnostného technika posunula do dvadsiatky vyvolených. Slovensko sa stalo len 12. krajinou sveta, ktorá mala svojho zástupcu v jedinečnom severskom projekte! "Samotný pocit, že "wow, ja tam naozaj idem" prišiel poslednú noc pred odletom. Kupodivu, zaspal som dobre a zobudil sa o tretej ráno plný pozitívnych myšlienok a dobrej nálady," rozpráva P. Hollý.
Naľahko
Do švédskeho Štokholmu odlietal z Viedne v skorých ranných hodinách. S batožinou ako na "Kanáre". "Zbalil som si trojo párov ponožiek, dve tričká, zubnú kefku, chrumky, vlajku a 10 kg fototechniky," usmieva sa Peter. O zvyšok sa postaral švédsky organizátor. "Potešil som sa všetkému, čo sme dostali, nakoľko ide o kvalitné veci, ktoré využijem aj v našich podmienkach, na zimných prechádzkach lesom." A práve to bol hlavný motív severského dobrodružstva. Ukázať ľuďom, že so správnym oblečením a informáciami prežije v nehostinných podmienkach aj polárnik-amatér.
"Cieľom bolo poukázať na to, že aj keď je vonku –25 °C, nemusíme sedieť doma, ale môžeme si užívať aj takéto počasie, pokiaľ vieme ako na to," potvrdil Peter. Slovák patril v partii k tým skúsenejším, inak sa v dvadsiatke odvážnych objavil lekár (Dánsko), záhradníčka (Nórsko), pôrodná asistentka (Nemecko), ale aj "ajťáci" (Veľká Británia, USA). Najpočetnejšiu skupinu tvorili študenti. "Delení sme boli do timov po štyroch, kde na jednu skupinu pripadal jeden mašér, ktorý nás zasväcoval do čara a tajov psích snežných záprahov. Ja som bol v skupine s Katrinou a dvomi Čechmi," vysvetľuje Dubničan.
V divočine
Skôr ako dobrodruhovia vyrazili vysoko za polárny kruh, absolvovali teoretickú prípravu. Niektoré poznatky zaskočili aj Petra, hoci čo-to už má pochodené doma i v zahraničí. "Napríklad zakladanie ohňa len kresadlom a nožom, bez papiera, len z toho, čo príroda dá. Takisto ma prekvapila skutočnosť, ako vietor radikálne ovplyvňuje pocitovú teplotu a tak aj celý tepelný komfort," spomenie a na mysli má predovšetkým úvodný 100-kilometrový presun pri -25 °C, ktoré sa s podporou silného vetra vyšplhali na pocitových -40 stupňov! "Kupodivu, tam mi zima nebola, tá arktická, suchá zima je znesiteľnejšia," prekvapuje Peter.
Výprava štartovala z nórskeho Tromsö. Prvý deň bol počtom zdolaných kilometrov nielen najdlhší, ale pre nulovú skúsenosť so psími záprahmi aj najťažší. "Museli sme prekonať 600 výškových metrov na 20 km, čo je so 100-kilovými, plne naloženými saňami náročné. Tri noci po sebe sme spali v stanoch, ktoré sme si sami viezli na saniach a každý deň stavali a skladali. Predposlednú noc sme strávili vo vykopanom zákope v snehu, len v spacákoch, s výhľadom na polárnu žiaru," usmeje sa Dubničan pri spomienke na jeden z najsilnejších momentov expedície.
Belgičanka odstúpila
Drsným podmienkam arktickej tundry sa prispôsobil aj jedálny a nápojový lístok. "Jedli sme expedičnú dehydrovanú stravu. Každá skupina (ja a Katrina) dostala jednu krabicu, kde bolo 24 balíčkov. Tie boli rozdelené na raňajkové/večeru a obedové. Jedla bolo však toľko, že som si balíčky ešte niesol domov. Na tom severe chutilo všetko veľmi dobre," hovorí Peter. Rovnako dôležité bolo aj dodržiavať pitný režim - minimálne 4 litre denne v podmienkach, keď voda vo fľaškách mrzla na počkanie a do termosky sa viac ako liter nevmestil.
"Tak sme najprv pili z fliaš a až nakoniec z termosiek. Problém bol však v tom, že všetku vodu, ktorú sme pili, sme museli aj prevárať, a to zabralo veľa času," objasňuje jediný Slovák v "štartovom poli". Pokiaľ by človek nedodržal pitný režim, hrozila by mu dehydratácia. To sa zrejme stalo osudným účastníčke z Belgicka. "Pravdepodobne nedodržala pitný režim a dva dni pred koncom bola zo zdravotných dôvodov nútená odstúpiť."
Z dvadsiatky dovtedy neznámych ľudí z rôznych končín sveta sa za pár dní sformoval súdržný kolektív, jedna veľká Fjällräven Polar rodina. Predčasný koniec 27-ročnej account manažérky tak na nálade nikomu nepridal. "Čakala nás však v cieli," spomenie už o niečo veselšie Peter.
Nikdy nezabudne
Účastníkom 3. ročníka adrenalínovej expedície trvalo presne 4 dni na zdolanie 300-kilometrovej "štreky" z nórskeho Signaldalenu do Jukkasjärvi vo švédskom Laponsku. Dobrodruhov tu vítali desiatky fanúšikov, zahanbiť sa však nedali ani švédski organizátori. "Okrem skvelého pohostenia nás čakalo prekvapenie pri ohni, známa švédska kapela Mando diao," zanôti si Peter ich notoricky známe "Dance with somebody".
"Toto dobrodružstvo sa nedá porovnať s ničím, čo som doteraz zažil, ide o absolútne výnimočnú skúsenosť, ktorá si udrží v mojom živote jedinečné miesto!" zhodnotí na záver Peťo, ktorý sa už teší na dva týždne v Pakistane, v lete si zase "strihne" Švédsko a sezónu by rád zakončil lezením na Malorke.
Ste stále na cestách? Boli ste na turistami neobjavených miestach? Alebo máte vo svojom okolí dobrodruha s bohatými cestovateľskými zážitkami? Ozvite sa nám na tip@novycas.sk!
