Do redakcie Nového Času prišiel list odsúdeného Miroslava, ktorý tvrdí, že ide o nehorázne predražený tovar. Väzni majú pritom obmedzené možnosti, ako sa dostať k peniazom. Ani tí najpracovitejší nezarábajú viac ako 200 eur, čo je len o niečo viac ako ich priemerný nákup vo väzenskom obchode. Ktorému podnikateľovi kompetentní umožnili mať v base monopol a zarábať na väzňoch?
Zaplatil 150, 130, 90 eur. Na prvý pohľad cena za rodinné nákupy. Pravdou je, že takéto sumy zaplatil odsúdený Miroslav podľa zaslaných bločkov v bratislavskom Justičnom paláci v obchode, kde si môže kupovať základné potreby.
„Raz do týždňa máme nárok na nákup tovaru pre vlastnú potrebu v ústavnej predajni. Ceny týchto tovarov sú tu však niekoľkonásobne vyššie ako v maloobchodných predajniach a ani ich kvalita nezodpovedá tejto vysoko premrštenej cene,“ napísal do redakcie Nového Času Miroslav, ktorý sa nachádza v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Informáciu o predraženosti tovaru nám potvrdila aj pracovníčka reštaurácie Justičák v rovnakej budove.
Hnev väzňov vyvoláva aj to, že balíky môžu po novom dostávať iba raz za tri mesiace, s výnimkou mladistvých, pre ktorých zostala jednomesačná lehota. Takýto balík môže mať maximálne dva kilogramy a môžu v ňom byť len veci osobnej potreby ako fotografie, knihy, časopisy, veci na korešpondenciu, študijné materiály a iné povolené predmety.
„Za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení programu zaobchádzania a plnení pracovných povinností možno ako jednu z foriem disciplinárnej odmeny väznenej osobe udeliť povolenie prijatia balíka do hmotnosti piatich kilogramov. Takýto balík môže obsahovať aj potraviny, tabak a tabakové výrobky,“ povedal hovorca Zboru väzenskej a justičnej stráže Andrej Baláž. Väčšina väzňov je tak prinútená chtiac-nechtiac využívať sortiment väzenského obchodu, kde sú podľa zistení Nového Času ceny skutočne prehnané.
Veľké rozdiely
Na základe Miroslavových zaslaných bločkov je zrejmé, že ovocie, zelenina, omáčky, hygienické potreby a ďalšie produkty z obchodu sú výrazne predražené v porovnaní s maloobchodným tovarom dostupným pre bežných Slovákov. Rozdiely sa pritom šplhajú až k sume jedného eura, čo nie je lacný špás. Mnohým ľuďom by možno ani výdavky väzňov neprekážali, ale kto sa rozhodol na nich takýmto spôsobom zarábať?
„Prevádzka ústavných predajní je zabezpečovaná prostredníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby formou prenájmu priestorov ústavu, ktorého výber je realizovaný v zmysle zákona o správe majetku štátu prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže,“ vysvetlil Baláž.
Tender
Prevádzku v Justičnom paláci má na starosti podnikateľ Martin Smieško, ktorý vlastní aj známy podnik pri Moste Lafranconi v Bratislave. K lukratívnej ponuke sa dostal vďaka výhre vo verejnej obchodnej súťaži, ktorá sa uskutočnila v roku 2011. Celkovo sa do nej prihlásilo 8 záujemcov. „So subjektom s najvyššou ponúknutou cenou nájmu bola uzatvorená nájomná zmluva,“ vysvetlil Baláž.
Novému Času sa po niekoľkých pokusoch podarilo majiteľovi dovolať, ten však vysoké ceny nechcel komentovať a väzenskú prevádzku označil za špecifickú. Práve Smieško je tým, kto určuje, čo a za koľko sa v ústave bude väzňom predávať. Samotný Zbor žiadne páky na obchod nemá. „Zbor väzenskej a justičnej stráže nie je oprávnený u nájomcu vykonávať kontrolnú činnosť cenotvorby. Napriek tejto skutočnosti v záujme ochrany práva väznených osôb na nákup potravín sleduje Zbor dostupnosť vybraných druhov najčastejšie predávaných tovarov, ako aj vývoj cien s porovnateľnými predajňami, nie obchodnými reťazcami,“ vysvetlil Baláž.
Naposledy podľa jeho slov takúto kontrolu vykonal ústav v júni 2015, pričom sa nezistili žiadne výrazné rozdiely v cenách. V opačnom prípade môže ústav vstúpiť do rokovania s nájomcom.
Odkiaľ majú väzni peniaze
- od príbuzných a priateľov formou poštového platobného styku alebo bezhotovostným prevodom
- niektorí odsúdení sú zaradení do práce, za 1. polrok bola priemerná výška odmeny 102,3 eura
Nákupy za mrežami
- predajne s potravinami a výrobkami na osobnú hygienu sú v každom ústave
- prevádzkarmi sú súkromné osoby a firmy, ústav iba poskytuje priestor
- väzni v režime s najnižším stupňom stráženia môžu platiť v hotovosti
- ostatní na to používajú kartu väzňa s čiarovým kódom, na ktorej majú peniaze
- nakupovať môžu najmenej raz za týždeň v určený deň
- suma nákupu za mesiac nemôže byt vyššia ako trojnásobok životného minima
