Obyvatelia Slovenska by v tomto roku nemali zažiť dramatický rast spotrebiteľských cien. Na konci vlaňajška sa deflácia na Slovensku prehĺbila. Spotrebiteľské ceny v decembri klesli medziročne o 0,5 %. "Deflácia je tu už dva roky. V závere roka poklesli ceny potravín i pohonných látok. Ani v roku 2016 by sme nemali zažiť dramatický rast cien. Inflácia by však mohla byť mierne nad nulou. Ale veľa bude závisieť od ďalšieho smerovania cien ropy," skonštatoval analytik ČSOB Marek Gábriš s tým, že analytici banky predpokladajú infláciu v tomto roku na úrovni 0,5 %.
Podobný vývoj očakáva aj analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Podľa analytikov sporiteľne by sa mala inflácia v roku 2016 zvyšovať iba postupne. "Aj keď inflačné tlaky ostávajú slabé, k miernemu rastu inflácie v tomto roku by mal pomôcť aj bázický efekt z vlaňajška. Očakávame, že tento rok by rast spotrebiteľských cien na Slovensku mohol dosiahnuť priemer 0,8 %," doplnila Muchová.
Vplyv na vývoj spotrebiteľských cien na Slovensku by mala mať aj nižšia daň z pridanej hodnoty na vybrané potraviny, ktorá platí od januára tohto roka. Presvedčený je o tom analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. "Aktuálny, ďalší výrazný pokles cien ropy na svetových trhoch pritom opäť len oddialil návrat inflácie do plusu. O tom, kedy sa Slovensko vymaní z nepatrnej deflácie, pritom rozhodne práve vývoj cien ropy," hovorí Koršňák o ďalších faktoroch. Podľa neho nie je vylúčené, že už v priebehu prvej polovice roka by mohla cena ropy začať mierne stúpať k 50 dolárom za barel zo súčasných 30 dolárov.
"Naopak, ak by cena ropy vydržala na aktuálnej nízkej úrovni z politických dôvodov, najmä pod vplyvom rozhodnutí krajín OPEC, návrat inflácie do plusu by sa posunul až na prelom tohto a budúceho roka, prípadný ďalší pokles ceny ropy by ho odsunul až na úvod budúceho roka," predpokladá Koršňák. Deflácia pritom pre slovenskú ekonomiku nie je podľa neho škodlivá. "Ponukový charakter deflácie neznižuje spotrebu domácností, práve naopak, podporuje ju. Pri nízkych cenách energií ostáva domácnostiam viac disponibilných zdrojov na nákup ostatných tovarov a služieb.
Riziko vzniku škodlivej deflačnej špirály sa javí zatiaľ stále ako relatívne nízke," tvrdí Koršňák. Zároveň doplnil, že sekundárne efekty nízkych cien energií síce bránia výraznejšiemu zotaveniu dopytovej inflácie, tá však stále ostáva relatívne stabilne ukotvená tesne nad nulou. "Takisto inflačné očakávania slovenských domácností sa síce pohybujú blízko historických miním, avšak stále v miernom pluse," dodal.
