Na mimoriadnom rokovaní ministrov pôdohospodárstva členských krajín EÚ v Bruseli to uviedol minister Ľubomír Jahnátek. "Kto má odvahu vyjsť medzi protestujúcich farmárov a prečítať túto predstavu o riešeniach?" vyhlásil minister. Spomínaný balík s načrtnutými opatreniami podľa neho nerieši akútne problémy prvovýrobcov a spracovateľov mlieka, a to ani na Slovensku.
Ruské embargo a slabnúci dopyt z Číny - v kombinácii s ukončením výrobných kvót (od apríla 2015), spôsobujú prebytky mlieka na trhu a značný prepad výkupných cien. Pod tlakom sú aj prvovýrobcovia a spracovatelia na Slovensku. V júli 2015 dosiahla priemerná cena surového kravského mlieka 26 centov/kg, čo predstavuje 5-ročné minimum. Priemerná cena v EÚ je na úrovni približne 29 centov/kg.
Slovensko považuje za najúčinnejšie riešenie stabilizovanie trhu prostredníctvom dočasnej regulácie, napríklad mliečnymi kvótami počas platnosti ruského embarga. Ďalej sa podľa ministra Jahnátka treba zamerať na marže v obchodných reťazcoch.
"V čase, keď sa rozhodovalo o ukončení mliečnych kvót, nikto nepredpokladal komplikácie v podobe ruského embarga," pripomenul minister Ľubomír Jahnátek s tým, že výrobcovia mlieka v danom čase zvyšovali stav zvierat. "Nie som zástanca stálej regulácie, ale dočasného mechanizmu áno," spresnil.
Podľa Ľubomíra Jahnátka by diskusia o situácii na trhu s mliekom mala pokračovať aj na budúcotýždňovom neformálnom rokovaní ministrov v Luxemburgu. Podobne sa vyjadrili aj niektoré ďalšie krajiny EÚ.
Slovensko požiadalo, aby Európska komisia medzitým spresnila kľúč, podľa ktorého bude 500 miliónov EUR rozdelených medzi jednotlivé krajiny EÚ. Zároveň požaduje spresniť aj možné spôsoby využitia národnej obálky. Podľa predbežných informácií pôjde napríklad o skoršie zálohové priame platby, nové schémy súkromného skladovania či dodatočné prostriedky na propagáciu mliečnych výrobkov. "Nejde o opatrenia vhodné na riešenie akútnej krízy," uzavrel Ľ. Jahnátek. Informáciu TASR poskytla Michaela Kroková z odboru komunikácie a marketingu MPRV SR.
