Zsoltov († 15) posledný telefonát mame: Mrazivé slová priamo z ihriska!

Hráč mladšieho dorastu sa v sobotu na zápase zrazil s brankárom a so zraneniami ho previezli do trnavskej nemocnice. Počas šesťhodinovej náročnej operácie sa rodina modlila za každú jeho minútu života. Verili, že ich milovaný syn a brat sa bude opäť usmievať a raz si splní sen o veľkom futbalistovi. Prišlo však k najhoršiemu. V posledných chvíľach bola pri Zsoltovi celá milujúca rodina, ktorá ho objímala a do posledného momentu zahŕňala láskou. Mama Iveta vychováva spolu šesť detí, práve ona znáša smrť svojho tretieho syna Zsolta najbolestivejšie.

„Bol taký cieľavedomý, všetko, čo chcel, dosiahol sám. My sme nemali peniaze na to, aby sme mu pomáhali. Sme mnohopočetná rodina a práve Zsolt bol ten, ktorý si uvedomoval, že všetko, po čom túži, si musí vydrieť sám,“ spomína s obrovským žiaľom mama Iveta. Chlapcova malá sestrička Ivetka stále čaká, kedy sa jej milovaný braček, jej slniečko vráti domov, otvorí dvere a objíme ju. Súrodenci sa nikdy nezmieria s tým, že o Zsolta prišli tak skoro a tak rýchlo. „Bol pre nás všetkým, bude nám veľmi chýbať,“ zhodujú sa bratia, ktorí nedokážu prestať plakať.

Do poslednej chvíle verili

Počas osudného sobotného zápasu mladších dorastencov na futbalovom štadióne v Hlohovci sa Zsolt zrazil s tromi hráčmi. Dvaja hráči sa okamžite postavili, no Zsolt zostal ležať na zemi a vravel, že ho veľmi bolia rebrá. Okamžite k nemu privolali záchranku. „Volali mi, že Zsolt mal nehodu a že ide do trnavskej nemocnice. My sme hneď celá rodina naskákali do auta a okamžite sme išli za ním. Operovali ho šesť a pol hodiny. Museli mu zobrať polovicu pečene. Celý čas sme tam všetci pri ňom boli. Po operácii ho previezli na áro a lekári mu dávali šancu päťdesiat na päťdesiat,“ opisuje posledné minúty svojho syna zúfalá mama.

 

Rodina však verila, že ich syn to zvládne, no zranenia boli také vážne, že mladý futbalista nemal šancu prežiť. „To, že mu zobrali polovicu pečene, nebol až taký problém. Pri tom náraze mu však zlomené rebrá nielen roztrieštili pečeň, ale mu aj preťali hlavnú tepnu a on stratil strašne veľa krvi. Zsoltovi k tomu všetkému zlyhali obličky a náš synček zomrel. Boli sme všetci s ním, až kým nevydýchol posledný raz. Potom sme si ho ešte poobjímali. Bol celý opuchnutý, naliaty vodou. Tie zranenia boli veľmi vážne,“ hovorí zronený Zsoltov otec Vojtech.

S kopačkami aj v nebi

Pre chlapca boli zápasy všetkým, futbal miloval. V jeho izbe najbližší vyložili dresy, kopačky, ktoré dajú Zsoltovi do rakvy. „Všetko mu tam dáme, nech je i hore futbalista. Trénoval ráno i večer, tak veľmi chcel dosiahnuť vysnívanú kariéru. Dokonca mal ísť o pár dní do Talianska na sústredenie, už sa ho nedožil,“ dodáva zničený otec. Na futbalovom štadióne v Dunajskej Strede sa so Zsoltom v pondelok lúčili stovky ľudí, kamaráti, futbalisti, ale i tréneri. Okolnosti, za ktorých došlo k zraneniu, polícia preveruje ako usmrtenie, vyšetrovateľ začal vo veci trestné stíhanie.

Posledný telefonát s mamou

Odohral sa krátko po zranení ešte zo štadióna. Číslo vytočil tréner tímu a dal ťažko zranenému Zsoltovi mobil k uchu.

ZSOLT: Mama?

MAMA: Zsoltika, neboj sa, o chvíľku tam budem, neboj sa. Ideme za tebou všetci.

ZSOLT: Dobre, mami, neplač. Len sa mi ťažko rozpráva, veľmi ma to bolí...