V kurze sú Leopold Haverl, Ivan Romačík, Anna Javorková, Eva Landlová, Emil Horváth, Eva Rysová a Ivan Letko... Lenže s pribúdajúcim vekom ubúdajú sily. Ako zvládajú obľúbené legendy nakrúcanie seriálov?
Medzi najžiadanejšie herecké legendy v súčasnosti určite patrí Leopold Haverl. Je jedným z tých, ktorí ešte zažili zlatú éru pondelkových televíznych inscenácií. No potom prišlo obdobie televízneho temna a na obrazovke sa objavil až po sedemdesiatke v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade.
Okrem toho, že hrá na Novej scéne v muzikáli Obchod na korze a v Národnom divadle v hre Nevesta hôľ, uchmatli si ho aj všetky tri televízie. Markíza ho vlani obsadila do seriálu Doktori, RTVS do Tajných životov a Jojka do Divokých koní, kde hrá výraznú postavu. A to napriek podlomenému zdraviu, pre ktoré sa nedávno ocitol aj v nemocnici.
Keď vtáčka lapajú...
Maestro sa však netají tým, že únava a zdravotné problémy ho čoraz viac valcujú. „Už som nechcel robiť seriál, pretože som cítil zodpovednosť za svoje zdravie,“ tvrdí na margo Divokých koní, kde ho tvorcovia chceli stoj čo stoj dostať. „Navyše, keď mi medzi rečou oznámili, že seriál má 90 častí, povedal som - neexistuje.“ Nakoniec ho však predsa len dostali. „Tak trocha ma oklamali, pretože mi tvrdili, že ide o postavu dobrého deduška, ktorý celý čas sedí v kresle a pozoruje, čo sa okolo neho deje. Ale opak bol pravdou, Osvald Závodský v seriáli poťahuje za nitky a riadi celú rodinu. Je to veľký intrigán. Z dobrého deduška sa vykľul poriadny lump,“ povedal herec o postave.
Nakrúcať denný seriál s podlomeným zdravím nie je žiadna výhra. „Pán Haverl mal nervy, že počas nakrúcania umrie, preto ma prosil, aby sme ho nakrútili v posteli, že sa ako postava zastrelil. Aby sme to potom vedeli prípadne zakomponovať do deja. Myslel teda na všetko,“ prezradila nedávno kreatívna producentka Danica Haláková v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa.
Stará herecká škola
O silných stránkach, ale aj o slabostiach hercov na pľaci vie najlepšie režisér Divokých koní Braňo Mišík, ktorý kedysi nakrúcal aj Búrlivé víno.
„Možno pán Haverl neočakával, že to bude až také náročné, aké to je. Vidím, ako ho to unavuje, a možno nielen nakrúcanie, ale aj jeho zdravotný stav a všetko dokopy. No vzhľadom na to, aké je to ťažké a koľko obrazov robíme, tak to zvláda bravúrne. Tam sa ukazuje stará dobrá herecká škola,“ uznáva režisér. „To, že herec príde stopercentne pripravený na pľac, že má prehľad o tom, aké scény predchádzajú tej, ktorú práve točí, že si drží linku a kontinuitu charakteru a deja, to sú veci, ktoré obdivujem na generácii hercov, ako sú Haverl, Romančík aj Javorková. Určite v tom zohráva skúsenosť a profesionálna pokora. Pre pána Haverla nie je najdôležitejšie, aby bol slávny a bohatý, keďže on už svoje renomé má. Pre neho je dôležité, aby bol výsledok profesionálne čo najlepší.“
Rovnaký meter
Každý zo starších hercov otvorene priznáva, že sa im texty scenárov učia ťažšie ako kedysi. Aj keď ich tvorcovia šetria, na jeden filmovací deň, keď majú sedem obrazov, sa musia naučiť okolo 15 strán textu. „Mám prirodzený rešpekt pred tým, čo títo herci urobili. Na pľaci však vyžadujem maximálnu pripravenosť a nasadenie adekvátne k veku a zdraviu. Ak si potrebujú herci vydýchnuť, tak im to umožním, ale nie je to pravidlom a platí to pre všetkých,“ hovorí Mišík.
A tak sa v krátkych prestávkach Haverl, Romančík, Landlová či Višňovský zídu občas aj na cigaretke. Okrem nej majú však ešte niečo spoločné. Gniavi ich pocit zodpovednosti k práci. Veď ani s nimi nikto nezaobchádza v rukavičkách.
„Scénu, kde pán Haverl šmaril mobil do šachových figúrok, sme opakovali dvanásťkrát. Bol už z toho nešťastný, ale mne sa to oplatilo,“ spomína režisér. „To nebola scéna, ktorá sa len tak prejde, musela mať svoju váhu. Osvald si dovtedy držal dekórum a nadhľad nad všetkým a zrazu mu po prvý raz povolili nervy. A to je to, čomu treba venovať čas a energiu, aby mala emócia impulz a bola presvedčivá,“ vysvetľuje Mišík.
Všetko najlepšie!
Ľahké to Haverl nemá ani v kostymérni. Na sebe musí zniesť viac vrstiev oblečenia a niekoľko ráz za deň sa prezlieka. Aj v maskérni si odtrpí viac ako ostatní chlapi, pretože mu nahnedo prifarbujú obočie aj bradu. Na druhej strane, ak chcú, aby hral, musia sa o neho aj postarať. Texty mu vždy dopredu vytlačia a termíny oznamujú telefonicky, keďže mail nemá. Na pľac ho vozia autom podobne ako Evu Landlovú a Mariána Slováka. „Áno, starajú sa, len síl ubúda a človek má zodpovednosť aj voči ostatným. Stal som sa otrokom svojej práce,“ povedal nám Haverl do telefónu cestou od lekára v pondelok, v deň svojich 79. narodenín. Maestro, tak všetko najlepšie a hlavne veľa zdravia!
