Za účasť a napomáhanie v Rákoczyho povstaní. Bola to justičná vražda. Juliana sa neskôr stala známou ako levočská biela pani. Mesto sa rozhodlo napraviť krivdu a jej potomkovi Zoltánovi Korponayovi (39) vo štvrtok odovzdali zmierujúcu listinu. Je možné, že po rehabilitácii už bielu pani nik neuvidí chodiť v noci po hradných múroch, ako to spomína legenda. Juliana sa stala obeťou doby, v ktorej žila.
Narodila sa v roku 1680 v kaštieli v Ožďanoch (okr. Rimavská Sobota) v čase uhorských stavovských povstaní. Jej otec bol prívržencom kuruckých povstalcov, manžel zas cisárskym kapitánom na Muránskom hrade. V roku 1712 spravila osudovú chybu. Namiesto otca, ktorý nebol doma, prijala listy od Františka II. Rákoczyho z poľského exilu. Boli v nich výzvy na nové povstanie.
Julianu zatkli a obvinili zo špionáže a vlastizrady. Pri výsluchu tvrdila, že listy spálila. Hoci zákon mučenie šľachticov nedovoľoval, na priamy príkaz cisára Karola VI. Habsburského ju v podzemných kobkách v Győri naťahovali na škripec. K ničomu ďalšiemu sa ani na mučidlách nepriznala, aj napriek tomu ju popravili. Mala 35 rokov a ostal po nej syn Gabriel.
Verná žena a dobrá mama
Vďaka historickému výskumu dnes vieme, že Juliana bola poslušnou dcérou, vernou manželkou a dobrou matkou. Stala sa obeťou intríg a justičnej vraždy. Vo štvrtok, presne po 300 rokoch od popravy, sa v Levoči rozhodli uviesť legendu a históriu do súladu. Po omši v Kostole sv. Jakuba mohli účastníci vidieť divadelnú dramatizáciu posledných chvíľ života Juliany. Na radnici, ktorá si pamätá aj časy bielej pani, si potom Julianin potomok Zoltán Korponay prevzal listinu, ktorá potvrdzuje jej rehabilitáciu a uznáva, že bola obvinená zo zrady a popravená neprávom.
„Náš rod má dlhú históriu a informácie o ňom si uchovávame a odovzdávame ďalej. Ja som od mala vedel, že Juliana je moja rodina. Byť súčasťou takého rodu je príjemné, ale aj zaväzujúce. Rodinné informácie majú intímny charakter a myslím si, že málokto z môjho okolia vie, odkiaľ pochádzam,“ prezradil Zoltán Korponay (39) z južného Slovenska s tým, že podujatie ho veľmi potešilo a utvrdilo v tom, že história je stále živá a aj poučná.
Legenda o bielej pani
Julianu preslávil spisovateľ Mór Jókai. Podľa neho predstierala lásku k povstaleckému kapitánovi Levoče Štefanovi Andrássymu. V noci mu ukradla spod vankúša kľúč, potajme otvorila bránu a vpustila do mesta cisárske vojsko. Za zradu ju potom popravili a ako biela pani blúdila po hradbách Levoče. V skutočnosti sa však Levoča vzdala sama po rozhodnutí mestskej rady, nikto ju nezradil. Celú legendu si Mór Jókai vymyslel.
