14. júna - V rokoch 1980–2021 zomrelo v Európe takmer 195.000 ľudí v dôsledku extrémneho počasia, ktoré zároveň spôsobilo ekonomické škody vo výške viac ako 560 miliárd eur.
15. júna - Svet zažil najteplejší začiatok júna v histórii meraní, oznámila služba Európskej únie pre monitorovanie zmeny klímy Copernicus. Začiatkom júna celosvetové teploty prekročili predindustriálnu úroveň o viac ako 1,5 stupňa Celzia, čo je limit pre globálne otepľovanie stanovený v parížskej dohode z roku 2015.
4. júla – Utorok bol najteplejším dňom, aký kedy na svete zaznamenali. Priemerná celosvetová teplota dosiahla rekordnú úroveň druhý deň po sebe, priemerná denná teplota vzduchu pri povrchu Zeme bola 17,18 stupňa Celzia. Hodnotu 17 stupňov prekročila globálna teplota po prvý raz (o jednu stotinu) 3. júla. Doterajšie maximum 16,92 stupňa Celzia zaregistrovali v auguste 2016.
19. júla – Globálna teplota na Zemi dosiahla v prvej polovici júla rekordné hodnoty. Ako uviedol klimatológ profesor Milan Lapin, počas pätnástich dní od 3. do 17.júla dosahovala v priemere 16,94 až 17,23 stupňa Celzia. Tieto hodnoty prekonali doterajší rekord 16,92°C z 24.júla 2022.
16. augusta - Rekordnú teplotu 49,5 stupňa Celzia namerali v Turecku. Predchádzajúci teplotný rekord v Turecku bol 49,1 stupňa z roku 2021.
5. septembra – Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby Afrike pomohlo stať sa "superveľmocou obnoviteľnej energie". Vyhlásil to počas Afrického klimatického summitu.
8. septembra - Takmer celá populácia sveta zažila od júna do augusta vyššie teploty, ktoré boli následkom zmeny klímy spôsobenej ľudskou činnosťou. Uvádza sa to v správe výskumníkov zo skupiny Climate Central. Leto 2023 na severnej pologuli bolo najhorúcejšie od začiatku meraní, pričom dlhé vlny horúčav v Severnej Amerike a južnej Európe spôsobili katastrofálne prírodné požiare a nárasty v úmrtnosti.
